Acidobázická rovnováha práve čítate

čo je nové?   slovník, písmeno A    acidobázická rovnováha

Acidobázická rovnováha

Stručne

Acidobázická rovnováha (ABR) je dynamická rovnováha medzi kyslými a zásaditými látkami vo vnútri organizmu, rovnováha medzi ich tvorbou a vylučovaním. Kyslosť vnútorného prostredia musí byť veľmi presne regulovaná. Fyziologicky je pH krvi a mnohých ďalších telesných tekutín udržiavané vo veľmi úzkom rozmedzí hodnôt okolo 7,40 (od 7,36 do 7,44), kolísanie je teda takmer nepatrné. Takto presná regulácia je dôležitá, pretože so zmenami pH sa menia vlastnosti bielkovín vrátane aktivity enzýmov, transportných mechanizmov, vlastností membránových kanálov a pod. Väčšia odchýlka pH vedie nutne k narušeniu regulácie veľkého množstva metabolických dráh a fyziologických pochodov.

ABR je udržovaná pomocou tzv. pufrov (nárazníkov), ktoré vyrovnávajú okamžité výkyvy ABR, a pomocou pľúc, obličiek a pečene, ktoré umožňujú dlhodobú kompenzáciu porúch ABR.

Porucha rovnováhy v prospech kyselín sa označuje ako acidóza, porucha v prospech zásaditých látok ako alkalóza. Tieto poruchy môžu byť spôsobené metabolickými dejmi, potom hovoríme o metabolickej acidóze či alkalóze, alebo poruchami dýchania, potom hovoríme o respiračnej acidóze či alkalóze. Organizmus sa snaží poruche ABR čeliť a minimalizovať odchýlku pH; nezriedka sa preto stretávame so situáciou, že aj napriek poruche ABR zostáva pH krvi v referenčných medziach, alebo sa od nich len minimálne odchyľuje. Ak dôjde k vychýleniu pH vnútorného prostredia (k zmene koncentrácie vodíkových iónov), hovoríme preto o acidémii alebo alkalémii. Termíny acidóza a alkalóza označujú retenciu či depléciu silných kyselín. Inými slovami, nie každá acidóza je sprevádzaná acidémiou, organizmus však vynakladá na udržanie pH určité úsilie a snaha o kompenzáciu môže byť na úkor preregulovania  fyziologických pochodov.

Homeostáza acidobázickej rovnováhy

Acidobázická rovnováha (ABR) je dynamická rovnováha medzi kyslými a zásaditými látkami vo vnútri organizmu, rovnováha medzi ich tvorbou a vylučovaním. Kyslosť vnútorného prostredia musí byť veľmi presne regulovaná. Fyziologicky je pH krvi a mnohých ďalších telesných tekutín udržiavané vo veľmi úzkom rozmedzí hodnôt okolo 7,40 (od 7,36 do 7,44), kolísanie je teda takmer nepatrné. Takto presná regulácia je dôležitá, pretože so zmenami pH sa menia vlastnosti bielkovín vrátane aktivity enzýmov, transportných mechanizmov, vlastností membránových kanálov a pod. Väčšia odchýlka pH vedie nutne k narušeniu regulácie veľkého množstva metabolických dráh a fyziologických pochodov.

ABR je udržovaná pomocou tzv. pufrov (nárazníkov), ktoré vyrovnávajú okamžité výkyvy ABR, a pomocou pľúc, obličiek a pečene, ktoré umožňujú dlhodobú kompenzáciu porúch ABR.

Porucha rovnováhy v prospech kyselín sa označuje ako acidóza, porucha v prospech zásaditých látok ako alkalóza. Tieto poruchy môžu byť spôsobené metabolickými dejmi, potom hovoríme o metabolickej acidóze či alkalóze, alebo poruchami dýchania, potom hovoríme o respiračnej acidóze či alkalóze. Organizmus sa snaží poruche ABR čeliť a minimalizovať odchýlku pH; nezriedka sa preto stretávame so situáciou, že aj napriek poruche ABR zostáva pH krvi v referenčných medziach, alebo sa od nich len minimálne odchyľuje. Ak dôjde k vychýleniu pH vnútorného prostredia (k zmene koncentrácie vodíkových iónov), hovoríme preto o acidémii alebo alkalémii. Termíny acidóza a alkalóza označujú retenciu či depléciu silných kyselín. Inými slovami, nie každá acidóza je sprevádzaná acidémiou, organizmus však vynakladá na udržanie pH určité úsilie a snaha o kompenzáciu môže byť na úkor preregulovania  fyziologických pochodov.

Poruchy acidobázickej rovnováhy

Porucha rovnováhy v prospech kyselín sa označuje ako acidóza, porucha v prospech zásaditých látok ako alkalóza. Tieto poruchy môžu byť spôsobené metabolickými dejmi, potom hovoríme o metabolickej acidóze či alkalóze, alebo poruchami dýchania, potom hovoríme o respiračnej acidóze či alkalóze. Organizmus sa snaží poruche ABR čeliť a minimalizovať odchýlku pH; nezriedka sa preto stretávame so situáciou, že aj napriek poruche ABR zostáva pH krvi v referenčných medziach, alebo sa od nich len minimálne odchyľuje. Ak dôjde k vychýleniu pH vnútorného prostredia (k zmene koncentrácie vodíkových iónov), hovoríme preto o acidémii alebo alkalémii. Termíny acidóza a alkalóza označujú retenciu či depléciu silných kyselín. Inými slovami, nie každá acidóza je sprevádzaná acidémiou, organizmus však vynakladá na udržanie pH určité úsilie a snaha o kompenzáciu môže byť na úkor preregulovania  fyziologických pochodov.