Košík
0
0,00 €
ADH - antidiuretický hormón
Stručne
ADH →antidiuretický hormón syntetizovaný supraoptickým a paraventrikulárnym jadrom hypothalamu, vylučovaný je zadným lalokom hypofýzy spolu s oxytocínom. V menšej miere je produkovaný v kôre nadobličiek.
ADH je cyklický nonapeptid obsahujúci disulfidickú väzbu. V organizme sa nachádza v podobě arginin-vazopresínu.
Priestorový model ADH
Prekurzor → preprohormon
Žlaza nc. → supraopticus a nc. paraventricularis hypothamu
Štruktúra → 9 aminokyselín
Cieľový orgán/tkanivo → zberné kanály nefrónov
Receptor → pre ADH spriahnutý s G- proteinom
Účinky → zvýšenie resorpcie vody v obličkách zvýšením priepustnosti nerfónových buniek na konci distálneho tubusu a zberných kanálov
Ako to celé funguje?
ADH sa viaže na vazopresínové receptory [spriahnuté s G proteínom] niekoľkých typov: V 1 a V2 receptory. Známejšia je fyziologická úloha V2 receptorov: keď sa na tieto receptory v stene zberných kanálikov v obličkách nadviaže ADH, dochádza k zvýšenému priechodu vody z obličiek do krvi, a teda k zahusťovaniu moču. Z molekulárne biologického hľadiska je toto zaistené stimuláciou vačkov s vopred pripravenými akvaporinovými kanálmi, a to zvýšením vnútrobunkovej koncentrácie cAMP po nadviazaní ADH na receptor V2 typu.
Zaujímavé sú však aj V1 receptory, na ktoré ADH taktiež pôsobí. Nachádzajú na vnútornom povrchu niektorých ciev, hlavne v močovom mechúre a v koži, a sú schopné zužovať tieto cievne systémy. Časť receptorov V1 sa nachádza na bunkách produkujúcich ACTH v prednom laloku hypofýzy a zdá sa, že ADH má aj úlohu v telesnej odpovedi na stres. Okrem toho zvyšujú intracelulárnu koncentráciu Ca 2+. Tieto receptory umožňujú vazokonstrikčné účinky vazopresínu. Okrem iného sa vyskytujú v pečeni , kde vazopresín pôsobí glykogenolýzu .
U iných stavovcov má vazopresín, ktorý sa viaže na V1 receptory v mozgu, aj ďalšie funkcie: ovplyvňuje agresívne a naopak "priateľské" správanie, rozpoznanie vlastných potomkov a starostlivosť o potomstvo, ale zrejme tiež napr. reakciu na kinetózu.
Klinické prejavy ADH
Vazopresín ovplyvňuje funkciu obličiek veľmi rýchlo, avšak je tiež rýchlo inaktivovaný (biologický polčas rozpadu = 18 min). Zvýšená sekrécia vazopresínu teda spôsobuje zvýšenie objemu telesných tekutín a pokles osmolality krvnej plazmy. Dôležitým faktorom riadenia sekrécie ADH je teda osmotický tlak plazmy. Sekrécia je ovládaná osmoreceptormi umiestnenými v hypotalame, ktoré sa tiež podieľajú na spúšťaní pocitu smädu. Ďalším podnetom podporujúcim sekréciu vazopresínu je objem extracelulárnej tekutiny. Pri zvýšenom množstve tekutiny je sekrécia tlmená, zníženie objemu stimuluje sekréciu antidiuretického hormónu. Nárast sekrécie tak podporuje zvýšenie osmotického tlaku, pokles objemu extracelulárnej tekutiny a okrem toho aj horúco, bolesť, emócie, telesný a duševný stres, fyzická námaha, nevoľnosť a vracanie, státie, nikotín, morfín, acetylcholín, angiotenzín II. Naproti tomu útlm sekrécie ADH a diuretický účinok spôsobujú faktory ako zníženie osmotického tlaku, nárast objemu extracelulárnej tekutiny, chlad, adrenalín, alkohol a kofeín.
Jedným z endokrinných prejavov ochorenia zadného laloku hypofýzy (napr. nádoru ) je smädka (centrálny diabetes insipidus ), pri ktorej je človek neschopný zadržiavať v organizme vodu, tzn. človek potom za deň vylučuje 10 až 20 l vody – dychom, potom aj močom. V prípade poruchy väzby ADH na receptory zberných kanálikov obličiek vzniká periférny diabetes insipidus, s rovnakými komplikáciami aj následkami.
Etanol tlmí tvorbu adiuretínu, a preto je po požití alkoholu vylučované väčšie množstvo moču. Okrem toho sa tlmí produkcia s vyšším vekom (starší človek horšie pociťuje smäd), ďalej v chlade a v strese.
