Anémia asociovaná so zlyhaním obličiek - prírodná lekáreň
Anémia asociovaná so zlyhaním obličiek (tiež aj renálna anémia) je príkladom prelínania sa ochorení, z ktorých niektoré sú primárne a postihujú stratu alebo obmedzenie funkčnosti niektorého orgánu a niektoré sú sekundárne, symptomatické a vznikajú ako dôsledok primárneho ochorenia.
Pre pochopenie anémie asociovanej so zlyhaním obličiek je dôležité poznať úlohu erytropoetínu → glykoproteínového cytokínu hlavného regulátoru erytropoézy →t tvorby červených krviniek v kostnej dreni. Erytropoetín je tvorený v peritubulárnych bunkách kôry obličiek.
Syntézu erytropoetínu môžu narušiť okrem iných faktorov → porucha kostnej drene, nedostatok železa a vitamínov, či vedľajší účinok pri podávaní niektorých liečiv (napr. cytostatiká, zidovudín), aj zníženie či strata funkcie obličiek. Počas anémie alebo hypoxémie syntéza erytropoetínu okamžite vzrastá na viac ako tisícnásobok normálnych hodnôt, zvýšia sa sérové hladiny erytropoetínu, ktorý následne stimuluje prežívanie, proliferáciu a dozrievanie progenitorových buniek.
Alternatívna a adjuvantná liečba renálnej anémie
Očakávanou kompenzačnou odpoveďou na anémiu je zvýšená miera erytropoézy exponenciálne zvýšenou produkciou EPO v obličkách. Táto odpoveď je však narušená a spôsobuje anémiu u väčšiny pacientov s podstatne poškodenou funkciou obličiek. Základom liečby anémie asociovanej s poruchou obličiek sú látky stimulujúce erytropoézu → epoetín alebo darbepoetín alfa a intravenózna suplementácia železa. Podávanie týchto látok je vo všeobecnosti účinné, ale môže viesť aj k nežiaducim účinkom, ako je exacerbácia hypertenzie, zvýšené riziko kardiovaskulárnych príhod a trombofília. [ZDROJ: Macdougall, 2009]. Približne 10-20 % pacientov s konečným štádiom ochorenia obličiek je rezistentných na ESA a vyžadujú veľké dávky látky, čo je spojené so zvýšenou mortalitou [ZDROJ: Levin a Roccol, 2006]. Existuje teda naliehavá potreba bezpečnejších a účinnejších alternatívnych stratégií na liečbu renálnej anémie.