čo je nové?   slovník, písmeno A    aniónová medzera

Aniónová medzera

Stručne

Aniónová medzera [anion gap] → je pojem zahrňujúci ióny v sére, ktoré nie je možné merať → fosfáty, sulfáty, ketóny, proteíny, organické kyseliny, na základe vypočítania merateľných aniónov (Na+) – (HCO3+Cl). Fyziologické hodnoty: Dospelí: 12 ± 4 mmol/l.  Význam vyšetrenia: Anion gap pomáha nielen potvrdiť, ale i zistiť príčinu metabolickej acidózy. Zvýšené hodnoty nájdeme okrem toho pri → šoku, otrave metanolom, etylénglykolom, salicylátmi, ketoacidóze, laktátovej acidóze a hladovaní. Znížené hodnoty nájdeme pri → zriedení krvi, hyperviskóznych syndrómoch, paraproteinémii.

Výpočet aniónovej medzery

Aniónová medzera je rozdiel medzi plazmatickými koncentráciami hlavného katiónu → Na+ a hlavných meraných aniónov →Cl- + HCO3-. Je dôležité pochopiť, že táto entita sa v skutočnosti rovná [aniónové proteíny+anorganický fosfát+síran+organické anióny]-[draslík+vápnik+horčík+katiónové proteíny]. 

AM = UA - UC

AM = (Na+)-(Cl- + HCO3-)

skratky

• AM - aniónová medzera
• UA - všetky sérové anióny okrem Cl-
• UC - všetky sérové katióny okrem Na+

Pretože existuje viac nemeraných aniónov ako nemeraných katiónov, hodnota aniónovej medzery je zvyčajne kladná. Za klasickú hodnotu normálnej aniónovej medzery sa považuje 12±4 mEq/l, keď sa sodík stanovil plameňovou fotometriou a chlorid kolorimetrickou skúškou. Od 80. rokov 20. storočia sa na meranie sérových elektrolytov používali iónovo selektívne elektródy pre špecifické iónové druhy. Rozdiel medzi koncentráciou iónov v elektróde (známa) a vzorkou vytvára elektrický potenciál (nameraný) a je možné vypočítať iónovú koncentráciu vzorky. Meranie iónovo selektívnymi elektródami spôsobilo posun aniónovej medzery z 12±4 mEq/L nadol o 6±3 mEq/L 2).

Klinické využitie aniónovej medzery

Použitie aniónovej medzery pomáha k odhaleniu mnohých ochorení. Zvýšená  aniónová medzera je zvyčajne spôsobená zvýšením nemeraných aniónov, a to sa najčastejšie vyskytuje, keď dôjde k zvýšeniu nemeraných organických kyselín - metabolická acidóza. Kyseliny → napr. laktát a pyruvát sú donory protónov a musia byť pufrované hydrogénuhličitanom. Spotreba bikarbonátu nemeranými aniónmi zvýši aniónovú medzeru znížením hladiny bikarbonátu v sére. Celkové počty aniónov a katiónov sú stále rovnaké, ale medzera sa zväčšuje v dôsledku zníženia meraného aniónu, sérového bikarbonátu. Najčastejšie epikrízy nárastu organických kyselín je metanol, metformín, urémia, diabetická ketoacidóza, etylénglykol, salicyláty a hladovka. Tieto podmienky spôsobujú kyslú záťaž, ktorá spotrebováva bikarbonát, zvyšuje medzeru aniónov a znižuje pH séra. Ak je pacient acidotický a má zvýšenú aniónovú medzeru, je to takmer určite spôsobené jedným z týchto stavov, pričom každý má charakteristické znaky, symptómy a laboratórne hodnoty.

Zatiaľ čo prítomnosť vysokej aniónovej medzery vedie k úvahám o diferenciálnej diagnóze reflexom v každodennej klinickej praxi, nízka aniónová medzera často nevyvolá rovnaké varovanie pre lekárov, a preto často zostáva buď neobjavená alebo zanedbávaná. Klasická diferenciálna diagnostika nízkej aniónovej medzery sa od zavedenia iónovo selektívnej elektródy zmenila. Nízka aniónová medzera má niekoľko funkcií. Po prvé, môže to byť skorý a niekedy jediný príznak základného chorobného procesu, ako je paraproteinémia. Okrem vytesnenia vody obsahujúcej sodík zo séra veľkým množstvom paraproteínov neobsahujúcich sodík môžu mať niektoré paraproteíny (napr. IgG pri mnohopočetnom myelóme) čistý kladný náboj pri fyziologickom pH. To vedie k zvýšeniu nemeraných katiónov a nízkej aniónovej medzere 7, 8) . Sprievodná závažná hyperkalciémia a hypoalbuminémia často prispievajú k nízkej aniónovej medzere pri mnohopočetnom myelóme). Keďže jediným katiónom zahrnutým do výpočtu aniónovej medzery je sodík, ťažká hyperkaliémia, hyperkalcémia, hypermagneziémia alebo intoxikácia lítiom môže teoreticky tiež viesť k výrazne zníženej aniónovej medzere. Po druhé, pri normálnom pH séra 7,4 je väčšina plazmatických proteínov aniónová. Ukázalo sa, že albumín s priemerným negatívnym nábojom pri fyziologickom pH je zodpovedný za približne 75 % nemeraných aniónov normálnej aniónovej medzery. Pokles albumínu o 10 g/l preto spôsobí pokles aniónovej medzery o približne 2,5 mEq/l pri konštantnom pH). Hypoalbuminémia je pravdepodobne najčastejšou príčinou klinicky relevantnej zníženej aniónovej medzery. Po tretie, nízka aniónová medzera môže maskovať základnú acidózu s vysokou aniónovou medzerou a potenciálne oddialiť intervenciu. Zatiaľ čo zvýšenie aniónovej medzery je takmer vždy spôsobené zadržanými nemeranými aniónmi, zníženie aniónovej medzery môže byť generované viacerými mechanizmami.