Antokyány sú polyfenoly nachádzajúce sa v rastlinách. Nazávame ich tiež rastlinné farbivá. Sú rozpustné vo vode a v rastlinách zodpovedajú za zafarbenie kvetov, listov a plodov. Nachádzame ich vo všetkých rastlinách, takže už vieme, že sú schopné zafarbiť akúkoľvek nadzemnú časť rastliny na široké spektrum farieb, od žltej až po tmavočervenú.
Úloha antokyánov v rastlinách
Odborná verejnosť sa domnieva, že antokyány farbia kvety, aby boli schopné lepšie prilákať hmyz na opelenie, farebné plody zas pasúce sa zvieratá, aby molu rozniesť semená v nich na väčšie vzdialenosti a tak vytvoriť lepšie podmienky pre zachovanie druhu.
Využitie antokyánov v liečiteľstve
Antokyány majú významné antioxidačné vlastnosti, ktoré využívame pri liečení zápalov, potláčaní tvorby nádorov.
Základnou stavebno zložkou antokyánov je je 7-hydroxyflavyliový ión. Prirodzene sa vyskytujúce antokyány majú spravidla hydroxylovú skupinu v polohe 3, čo umožňuje jeho glykozidáciu, čím sa stáva tepelne stabilným. [aglykony → antokyanidy]. Okrem to jestvuje v molekule antokyánov aj ďalšia hydroxylová skupina, v polohe 5, ktorá môže, ale aj nemusí byť glykozidovaná. Antokyány sú heteroglykozidy, skladajú sa z dvoch zložiek → cukrová, je reprezentovaná piatimi hlavnými sacharidmi → D-glukóza, D-galaktóza,
D-xylóza, L-ramnóza a L-arabinóza. Druhú zložku antokyanov tvorí necukrová zložka → aglykon →, antokyanid
Farba, akou antokyány farbia štruktúry závisí od pH. Kyslé roztoky antokyánov bývajú červené, neutrálne fialové, a zásadité modré, zeleno-žlté až bezfarebné. Okrem pH a ich štruktúry je za farbu zodpovedný i komplex, ktorý v bunke tvoria s rôznymi kovmi, napr. železom či molybdénom.
Antokyány tvoria podstatnú časť obsahu ovocia s drobnými plodmi → baza vrátane chabzdy, arónie, maliny, černice, modré hrozno, borievky, čierne ríbezle ale i v jahodách.