viac vysvetlení zložitých výrazov nájdeš tu ►

Vedeli ste?

Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0,3-2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Tvar buniek baktérií je rôzny: guľovitý tvar majú koky, guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú streptokoky, koky zoskupené do strapca sú stafylokoky, mierne zahnuté bunky sú vibriá, špirálovite stočené sú spirily a spirochéty.

čo je nové?    slovník   baktérie

Baktérie

Baktéria je typická prokaryotická bunka. Jadro baktérie je tvorené zväčša jednou kruhovou molekulou DNA. Molekula DNA nie je od cytoplazmy ohraničená jadrovou membránou. Bakteriálna bunka nemá organely typické pre eukaryotické bunky (endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, lyzozómy). Bunkovú stenu tvorí mureín. Niektoré baktérie sú ešte obalené rôsolovitým polysacharidovým púzdrom, ktoré ich chráni pred obrannou reakciou vyšších organizmov. Hoci bakteriálnej bunke chýbajú membránové organely, povrch cytoplazmatickej membrány môže tvoriť rôzne, aj viacvrstvové štruktúry, na ktorých prebiehajú mnohé metabolické pochody. Tieto štruktúry sú známe ako mezozómy. Mnohé baktérie nesú bičíky (flagely) a fimbrie (pilusy) umožňujúce okrem iného konjugáciu. Dodatočnou genetickou informáciou môžu byť kruhové plazmidy. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo, umožňujúce premenu svetelnej energie slnečného žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu - bakteriochlorofyl. Bakteriálna fotosyntéza takéhoto typu je anoxygénna, tzn. že jej produktom nie je kyslík, ako je to v prípade oxygénnej fotosyntézy siníc a rastlín.