Bodnutie kliešťom ambulancia
Kliešť obyčajný → Ixodes ricinus je parazit rozšírený po celej Európe, severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Hneď po komároch prenášajú kliešte najširšie spektrum rôznych patogénov.
Po uhryznutí a naplnení krvou môže dosiahnuť dĺžku 11 mm a môže prenášať bakteriálne aj vírusové patogény, ako sú pôvodcovia lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy.
Pokiaľ je vývojový cyklus kliešťa všeobecného trojhostiteľský, vystrieda spravidla troch ekologicky rozdielnych hostiteľov. Takto sa môže kliešť nakaziť aj nákazu preniesť na príslušníkov rôznych skupín živočíchov a udržiavať pôvodcov ochorení v prírodných ohniskách. Uhryznutie kliešťa môže byť pôvodcom mnohých ochorení. Najčastejšie prenáša lymskú boreliózu spirochéty, Borrelia burgdorferi, ďalej prenáša rickettsie, Coxiella burnetii (pôvodca Q horúčky), anaplazmy, ehrlichie, Francisella tularensis (pôvodca tularémia). Na zvieratá prenáša babeziózu dobytka Babesia divergens, oviec B. ovis a psov B. canis, tiež vírusovú kliešťovú horúčku, tzv. lúping ill, granulocytárnu anaplazmózu a mnohé ďalšie. Z kliešťov boli izolovaní aj pôvodcovia listeriózy, úplavice, brucelózy , toxoplazmózy a i.
Základom prevencie je minimalizovať pobyt na miestach, oktorých je známe, že sa tam kliešť vyskytuje → listnaté lesy, lúky, remízky pasienkov a pod. Pre pobyt v tomto prostredí odporúčame vhodné oblečenie - dlhé turistické nohavice, kde spodok sa dá vložiť do pevných vysokých topánok a vrch prekryť. Po návrate z turistiky, hubárčenia a podobne telo podrobíme dôkladnej prehliadke. Klôiešť sa často prisáva v slabinách, v oblasti genitálií, v podpažnej a podkolennej jamke, na krku, za ušami, na hrudníku, u malých detí vo vlasoch. Doplnkovou ochrannou metódou je nanášanie repelentov a akaricídov na odev alebo na telo.
Pokiaľ na tele nájdeme prisatého kliešťa, je dôležité ho čo najskôr správne vybrať a miesto dezinfikovať. Natieranie krémom alebo olejom je nevhodné, kliešť sa začne dusiť, snaží sa z kože uvoľniť a pri tom vypúšťa množstvo slín, čím sa zvyšuje riziko infekcie. Najúčinnejšie je uchopiť ho jemnou pinzetou čo najbližšie pri koži, kývavým pohybom opatrne vytiahnuť a skontrolovať, či je odstránené celé. Najbezpečnejšie je zľahka kliešťom kývať (netlačiť) navlhčenou žinkou, uterákom, ľahko navlhčenou vatou alebo odličovacím vatovým tampónom. Vylúči sa tak pretrhnutiu kliešťa. Po dvoch až troch minútach sa kliešť uvoľní. Ranu dezinfikujeme repíkovou tinktúrou alebo jódovou tinktúrou.