Bylinná liečba je pravdepodobne najstarší spôsob tlmenia príznakov ochorenia, aký poznáme. Zakladá sa na poznaní, že niektoré časti rastlín majú schopnosť priaznivo pôsobiť na organizmus človeka. Zaujímavé je, že liečenie chorôb bylinami nie záležitosť len ľudí, ako by sa mohlo zdať. Niektoré zvieratá menia svoje preferencie k jedlu, a volia horké byliny, teda byliny s vyšším obsahom trieslovín a alkaloidov, ktoré by za normálnych okolností odmietali. Terénni biológovia poskytli potvrdzujúce dôkazy založené na pozorovaní rôznych druhov, ako sú sliepky, ovce, motýle, kozy a šimpanzy. Ukázalo sa, že zvyk meniť stravu je fyzickým prostriedkom na očistenie črevných parazitov.
Najčastejšie používané bylinné extrakty
Účinné látky sú buď v celej rastline, alebo len v niektorých jej častiach, preto sa zbiera len
tá časť, kde sú účinné látky najsilnejšie. Z nadzemnej časti rastlín sa zbiera vňať, kvet, list,
kôra, plod alebo púčik. Zber týchto častí sa uskutočňuje počas vegetácie, pred kvitnutím,
vo fáze plného kvitnutia, a tiež po odkvitnutí. Z podzemnej časti sa zbiera koreň, podzemok,
hľuza a cibuľa. Zber podzemných častí sa uskutočňuje na konci vegetácie, obyčajne na jeseň,
kedy sa uskutočňuje transport obsahových látok do týchto častí. V niektorých prípadoch
sa môžu zbierať aj na jar.
Mechanizmy účinku rastlín na organizmus
Bolo vypracovaných mnoho štúdii, vďaka ktorým dnes vieme popísať mechanizmus účinku niektorých sekundárnych metabolitov rastlín. Za všetky uvedieme napríklad berberín, prírodný izochinolínový alkaloid izolovaný z koreňov a kôry Berberis vulgaris,. aquifolium Pursh, Tinospora cordifolia. Berberín vykazuje protinádorovú aktivitu nielen in vitro, ale aj v in vivo experimentoch u rôznych typov rakoviny a prostredníctvom viacerých mechanizmov. Berberín inhibuje proliferáciu a reprodukciu určitých tumorigénnych mikroorganizmov a vírusov ako Helicobacter pylori či vírus hepatitídy typu B. Ďalej reguluje transkripciu niektorých onkogénov ako aj expresiu iných génov spojených s kancerogenézou, popísaná bola interakcia s DNA aj RNA. Okrem toho je berberín enzýmový inhibítor so širokým spektrom pôsobenia, vrátane N-acetyltransferázy, COX-2, topoizomeráz a iných. Tieto mechanizmy spoločne s reguláciou tvorby ROS, reguláciou transmembránového potenciálu mitochondrií a nukleárneho faktora kappa B (NF-κB) podmieňujú jeho antiproliferatívne a proapoptické účinky31). V doterajších štúdiách bola preukázaná schopnosť berberínu potlačiť rast nádoru aj tvorbu metastáz32, 33). Navyše sa zdá byť výhodné aj jeho použitie v kombinácií so štandardnou liečbou34) či rádioterapiou pre zvýšenie senzitivity nádorových buniek35). Výborné výsledky dlhoročného výskumu vlastností berberínu in vitro
aj in vivo jasne ukazujú jeho potenciál v chemoterapií nádorov.
Prostaglandín-endoperoxid syntáza 2, tiež známa ako cyklooxygenáza-2 alebo COX-2, je enzým, ktorý je u ľudí kódovaný génom PTGS2. U ľudí je to jedna z dvoch cyklooxygenáz. Podieľa sa na premene kyseliny arachidónovej na prostaglandín H2, dôležitý prekurzor prostacyklínu, ktorý je exprimovaný v zápale.
Mnohé sekundárne metabolity rastlín majú potenciál inhibovať enzým COX2 (cykloxygenáza 2), ktorý sa selektívne produkuje v pečeni a tým aj tlmiť zápalové reakcie, ako sú napr. bolesť, zvýšená telesná teplota a pod..
Bylinná terapia ako súčasť komplexnej terapie
Podstata bylinnej terapie spočíva v prijímaní rôznych foriem rastlinných extraktov, prevažne výluhov s cieľom pôsobiť proti rozvoju daného ochorenia. Pomerne častý sled udalostí, ktorý sa bylinnou terapiou môže podariť zvrátiť je rozvoj zápalových procesov v organizme. Vzhľadom k tomu, že zápal je hlavný mediátor väčšiny známych ochorení, môže mať v budúcnosti bylinná terapia dôležité postavenie. Mnoho ľudí dnes vyhľadáva bylinnú terapiu aj pre minimum vedľajších účinkov a všeobecnú bezpečnosť.