bylinky, čaje, koreniny, liečivé maste a oleje bylinná terapia, dom byliniek

Archeologické nálezy naznačujú, že používanie liečivých rastlín siaha až do paleolitu , približne pred 60 000 rokmi. Písomné dôkazy o liečivých rastlinách siahajú do abdobia pred 5000 rokmi, kedy Sumerovia prvýkrát zostavili zoznam rastlín určený na liečenie. Odvtedy vyspelé civilizácie starej číny, egypta, indie, perzie, grécka a rímskej republiky vydali vlastné herbáre a liekopisy, z ktorých je najznámejšia pravdepodobne  De Materia Medica , pôvodne napísaná v gréčtine Dioscoridom (asi 40 - 90 n. l.) z Anazarbusu. Do konca 18 storočia poprední botanici, farmaceuti a lekári čerpali z tejto knihy a je najcitovanejšou publikáciou z oblasti botaniky lekárstva a farmácie v histórii.

V roku 2015 ministerstvo zdravotníctva austrálskej vlády zverejnilo výsledky prieskumu alternatívnych terapií, ktorých cieľom bolo zistiť, či sú niektoré vhodné na krytie zo zdravotného poistenia; bylinkárstvo bolo jednou zo 17 hodnotených tém, pri ktorých sa nenašiel žiadny jasný dôkaz o ich účinnosti.

Čo viac dodať? Niekde sa stala asi chyba. Ale kde? Tušenie neplatnosti v tomto prípade naberá obludné rozmery.

Možno udelenie Nobelovej ceny za medicínu v roku 2015 čínskej vedkyni Tchu Jou-jou za objav artemisininu, lieku, ktorý výrazným spôsobom znížil úmrtnosť pacientov nakazených maláriou prinesie čerstvý vietor do zatuchlých plachiet. Profesorka Tchu pôsobí v oblasti farmakológie a tradičnej čínskej medicíny. Jej tímom vynájdený liek proti malárii odporúča ako účinný aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Bylinná terapia

Bylinná liečba je pravdepodobne najstarší spôsob tlmenia príznakov ochorenia, aký poznáme. Zakladá sa na poznaní, že niektoré časti rastlín majú schopnosť priaznivo pôsobiť na organizmus človeka.   Zaujímavé je, že liečenie chorôb bylinami nie záležitosť len ľudí, ako by sa mohlo zdať. Niektoré zvieratá  menia svoje preferencie k jedlu, a volia horké byliny, teda byliny s vyšším obsahom trieslovín a alkaloidov, ktoré by za normálnych okolností odmietali.  Terénni biológovia poskytli potvrdzujúce dôkazy založené na pozorovaní rôznych druhov, ako sú sliepky, ovce, motýle, kozy  a šimpanzy. Ukázalo sa, že zvyk meniť stravu je fyzickým prostriedkom na očistenie črevných parazitov.

Najčastejšie používané bylinné extrakty

Nech nám teda odpustia exaktní tragédovia, autentickí šprti, notorickí úplatkári a úplatní notorici, že pri liečení našich neduhov používame rastliny. Vlastne len opakujeme to čo robia zvieratá. My, ľudia, sme k tomu pridali možno zopár užitočných zlepšení. Napríklad sme sa naučili vyrábať z byliniek rôzny extrakty. To preto, aby sme nemuseli skonzumovať napríklad tri kg materinej dúšky, aby sme dosiahli želaný terapeutický efekt. Napríklad

  1. maceráty bylín, alebo ich častí v studenej, horúcej alebo vriacej vode. Vodné maceráty bylín delíme na → výluhy, nálevy a vývary. Vodné maceráty bylín niekedy zvykneme nazývať bylinkové čaje

  2. mecaráty bylín v 40, 60 a 80% alkohole. Tieto maceráty zvykneme nazývať tinktúry

  3. maceráty bylín v rastlinných alebo živočíšnych olejoch. Tieto maceráty zvykneme nazývať bylinné oleje 

  4. maceráty bylín v rastlinných olejoch zmiešané s ropným voskom - parafínom, alebo živočíšnym, najčastejšie včelím alebo veľrybím voskom. takto upravované olejové maceráty nazývame bylinné maste.

Účinné látky

Účinné látky sú buď v celej rastline, alebo len v niektorých jej častiach, preto sa zbiera len tá časť, kde sú účinné látky najsilnejšie. Z nadzemnej časti rastlín sa zbiera vňať, kvet, list, kôra, plod alebo púčik. Zber týchto častí sa uskutočňuje počas vegetácie, pred kvitnutím, vo fáze plného kvitnutia, a tiež po odkvitnutí. Z podzemnej časti sa zbiera koreň, podzemok, hľuza a cibuľa. Zber podzemných častí sa uskutočňuje na konci vegetácie, obyčajne na jeseň, kedy sa uskutočňuje transport obsahových látok do týchto častí. V niektorých prípadoch sa môžu zbierať aj na jar.

Mechanizmy účinku rastlín na organizmus

Bolo vypracovaných mnoho štúdii, vďaka ktorým dnes  vieme popísať mechanizmus účinku niektorých sekundárnych metabolitov rastlín. Za všetky uvedieme napríklad berberín, prírodný izochinolínový alkaloid izolovaný z koreňov a kôry  Berberis vulgaris,. aquifolium Pursh, Tinospora cordifolia. Berberín vykazuje protinádorovú aktivitu nielen in vitro, ale aj v in vivo experimentoch u rôznych typov rakoviny a prostredníctvom viacerých mechanizmov. Berberín inhibuje proliferáciu a reprodukciu určitých tumorigénnych mikroorganizmov a vírusov ako Helicobacter pylori či vírus hepatitídy typu B. Ďalej reguluje transkripciu niektorých onkogénov ako aj expresiu iných génov spojených s kancerogenézou, popísaná bola interakcia s DNA aj RNA. Okrem toho je berberín enzýmový inhibítor so širokým spektrom pôsobenia, vrátane N-acetyltransferázy, COX-2, topoizomeráz a iných. Tieto mechanizmy spoločne s reguláciou tvorby ROS, reguláciou transmembránového potenciálu mitochondrií a nukleárneho faktora kappa B (NF-κB) podmieňujú jeho antiproliferatívne a proapoptické účinky31). V doterajších štúdiách bola preukázaná schopnosť berberínu potlačiť rast nádoru aj tvorbu metastáz32, 33). Navyše sa zdá byť výhodné aj jeho použitie v kombinácií so štandardnou liečbou34) či rádioterapiou pre zvýšenie senzitivity nádorových buniek35). Výborné výsledky dlhoročného výskumu vlastností berberínu in vitro
aj in vivo jasne ukazujú jeho potenciál v chemoterapií nádorov.

Prostaglandín-endoperoxid syntáza 2, tiež známa ako cyklooxygenáza-2 alebo COX-2, je enzým, ktorý je u ľudí kódovaný génom PTGS2. U ľudí je to jedna z dvoch cyklooxygenáz. Podieľa sa na premene kyseliny arachidónovej na prostaglandín H2, dôležitý prekurzor prostacyklínu, ktorý je exprimovaný v zápale.  Mnohé sekundárne metabolity rastlín majú potenciál inhibovať enzým COX2 (cykloxygenáza 2), ktorý sa selektívne produkuje v pečeni a tým aj tlmiť zápalové reakcie, ako sú napr. bolesť, zvýšená telesná teplota a pod..

Bylinná terapia ako súčasť komplexnej terapie

V dome byliniek vnímame bylinnú terapiu ako súčasť komplexnej terapie, ktorá pozostáva z:

  1. režimových opatrení

  2. bylinnej liečby

  3. reflexnej terapie

  4. liečby v zábaloch v koncentrovanej repíkovej masti

  5. aromaterapie

  6. liečby včelím jedom


Podstata bylinnej terapie spočíva v prijímaní rôznych foriem rastlinných extraktov, prevažne výluhov s cieľom pôsobiť proti rozvoju daného ochorenia. Pomerne častý sled udalostí, ktorý sa bylinnou terapiou môže podariť zvrátiť je rozvoj zápalových procesov v organizme. Vzhľadom k tomu, že zápal je hlavný mediátor väčšiny známych ochorení, môže mať v budúcnosti bylinná terapia dôležité postavenie. Mnoho ľudí dnes vyhľadáva bylinnú terapiu aj pre minimum vedľajších účinkov a všeobecnú bezpečnosť.

bylinná terapia, dom byliniek bylinky, čaje, koreniny, liečivé maste a oleje