Výrobky z čerešní ►

Vedeli ste?

Slovo čerešňa pochádza z anglického slova cherry, čítaj šeri. Anglické slovo cheryr  pochádza zo starej severnej francúzštiny alebo normanského cherise a to zas z latinského cerasum, čo sa vzťahuje na staroveký grécky región Kerasous (Κερασοῦς) neďaleko Giresunu v Turecku, z ktorého sa čerešne najskôr vyvážali do Európy. 

čo je nové?   herbár    čerešňa vtáčia

Repíkov Herbár - čerešňa vtáčia

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Rosales

8. Podčeľaď: Rosaceae

9. Rod: Prunus

10. Druh: Prunus Subg. Cerasus

POPIS

Rod Prunus subg. Cerasus obsahuje druhy, ktoré sa zvyčajne nazývajú čerešne pravé. Vyznačujú sa tým, že majú jeden zimný púčik v pazuche, majú kvety v malých súkvetiach a plody sú hladké.

Čerešňa je strom z čelade ružovité (rosaceae) vysoká od 5 do 20 m. Má priamy kmeň a veľkú vajcovitú až pyramidálnu korunu. Kôra je svetlohnedá alebo červenohnedá, odlupuje sa v priečnych pásoch. Listové stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé alebo riedko chlpaté. Listové čepele sú okolo 10 cm dlhé a okolo 6 cm široké, vajcovité, podlhovasto obrátene vajcovité alebo elipsovité, na báze krátko klinovité alebo zaokrúhlené, na vrchole s dlhou špičkou; okraje sú nepravidelne žliazkato pílkovité alebo dvojito žliazkato pílkovité, na líci sú nelesklé.  Kvety majú asi 2,7 cm v priemere a je ich 2 - 6 v približne sediacom okolíku. Kvetné stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé. Kališné zuby sú vajcovité, tupé, celistvookrajové,  zahnuté, korunné lupienky sú okolo 12 mm dlhé, biele alebo ružové, okrúhlasto vajcovité s krátkym nechtíkom, vpredu plytko vykrojené.

HISTÓRIA

Rod čerešňa ako rod sa dostala na územie Slovenska pomerne zložitou cestou a je výsledkom genetického kríženia. Pôvodný genofond rodu  sa tiahne okolo kaspického mora a nižšie do malej  Ázie.  Odtiaľ sa dostal do Ríma a Rimania priniesli tento rod na územie Slovenska okolo roku 350 až 400 n.l.  Prvá písomná zmienka je zo 7 storočia pred n.l. v príbehoch kráľa Sargona II.  Herodotos  a lekár Syfynus napísali v 3 stor pred n.l. že čerešňa má liečivé vlastnosti.

STANOVIŠTIA

Čerešni sa darí v miernych pásmach v podunajskej nížine, na južných svahoch karpát, štiavnického pohoria, v hornonitrianskej kotline a na juhu východného slovenska. Obľubuje priepustné pôdy, korene siahajú hlboko a hľadajú vlahu a živiny bohaté na vápnik. Výborne sa čerešni darí paradoxne aj na tufových sopečných vyvreninách pokrytých metrovou vrstvou humusu. Tuf dobre akumuluje teplo, korene sú plytšie, stromy nižšie, ale plody sú sladšie väčšie a bohatšie na výživné látky, hlavne minerály. Čerešňa je náchylná na premrznutie konárov a hlavne na jarné mrazy, ktoré zničia násadu kvetov. Čerešna potrebuje zhruba 150 dní do roka s priemernou teplotou nižšou ako 7 C. Bude trvať tri až štyri roky po výsadbe, kým vyprodukuje svoju prvú úrodu ovocia, a sedem rokov, kým dosiahne plnú zrelosť.

LIEČITEĽSTVO

Plody čerešne obsahujú vápnik, draslík, horčík, železo, fosfor, zinok, draslík a kremík a vitamíny A,B,C, E a P, flavonoid antokyan farbivo a významný antioxidant. Historická medicína a ľudové liečiteľstvo oddávna pripisovali čerešni, tak ako aj iným plodom, významné miesto v celkovom zdraví človeka, bohužiaľ nevedeli presnejšie zacieliť terapeutické pôsobenie. Dnes vieme, že čerešne kombináciou zloženia účiných látok tlmia artritické bolesti, zvyšujú obranyschopnosť a imunitu, pôsobia regeneračne na pečeň a obličky, upravujú metabolizmus, znižujú krvný tlak a urýchľujú regeneráciu svalov po zvýšenej fyzickej námahe. Predovšetkým ale čerešne podporujú funkciu obličiek pri rozklade purínov a znižujú riziko usadzovania sa kryštálov kyseliny močovej v klboch - pri dne.

Okrem toho plody čerešne znižujú úroveň TNF-alfa → prozápalového cytokínu, ktorý je progresívne vylučovaný makrofágmi počas indukcie žalúdočného vredu. IL-6 je pleiotropný cytokín → hrá dôležitú úlohu pri akútnom zápale a imunitnej regulácii. Zvýšená hladina IL-6 stimuluje lymfocyty, neutrofily a makrofágy v mieste zápalu, čím spúšťa oxidačné dráhy zodpovedné za lokálne poškodenie tkaniva pri tvorne žalúdočných vredov.  Prozápalové cytokíny TNF-alfa a IL-6 sa ukázali ako kľúčové pri regulácii závažnosti žalúdočných vredov, pretože zvyšujú oxidačný stres vyvolaný mitochondriálnou tvorbou ROS.  IL-10, protizápalové a imunosupresívne cytokíny rušia zápalovú odpoveď a inhibujú produkciu TNF-alfa. Zníženie prozápalových TNF-alfa a IL-6 a zvýšenie hladín protizápalového faktora IL-10, podobným spôsobom chránia slezinu a podieľajú sa na zvýšení jej regeneračnej kapacity sleziny.