čo je nové?   slovník, písmeno D   de ritis inde

De Ritis Index

Stručne

Pomer sérových aktivít AST a ALT prvýkrát opísal Fernando De Ritis v roku 1957  a odvtedy je známy ako De Ritis index. ALT a AST sú bežne požadované krvné testy.   Tieto enzýmy sa normálne uvoľňujú konštantnou rýchlosťou, pričom ich obvyklé hladiny v zdraví predstavujú rovnováhu medzi normálnym obratom hepatocytov v dôsledku programovanej bunkovej smrti (apoptózy) a klírensom enzýmov z plazmy.

ALT je prítomný iba v cytoplazme hepatocytov, zatiaľ čo AST je prítomný v cytoplazme hepatocytov aj v mitochondriách. Cytosolická AST (cAST) a mitochondriálna AST (mAST) sú skutočné izoenzýmy a sú imunologicky odlišné. mAST je najrozšírenejší izoenzým s približne 80 % celkovej aktivity AST v ľudskej pečeni, na ktorej sa podieľa mAST. 

Funkcie oboch týchto transamináz predstavujú dôležité metabolické spojenia medzi metabolizmom sacharidov a bielkovín. ALT sa podieľa na "cykle glukóza-alanín" a zamieňa alanín a pyruvát a dokáže regenerovať glukózu spotrebovanú svalmi rovnakým spôsobom, akým laktátdehydrogenáza zamieňa laktát a pyruvát v "Coriho cykle" na regeneráciu glukózy z laktátu v anaeróbnom metabolizme.

AST je dôležitejšia pre aeróbnu glykolýzu tým, že umožňuje efektívne premiestnenie NADH, ktorý sa vytvoril v cytoplazme, v mitochondriách prostredníctvom premiešania malátu (ako aj α-ketoglutarátu, aspartátu a glutamátu). Zatiaľ čo tieto transaminázové reakcie sú obzvlášť dôležité v pečeni a svaloch, sú dôležité vo všetkých bunkách s vysokou metabolickou aktivitou.

Pri pomere AST/ALT v pečeni 2,5:1 by sme mohli očakávať, že obrat hepatocytov by mal vždy viesť k oveľa vyššiemu množstvu AST v sére v porovnaní s ALT. Pretože sa však AST odstraňuje zo séra pečeňovými sínusoidmi 4 dvakrát rýchlejšie (t ½ = 18 h) v porovnaní s ALT (t ½=36 h), výsledné sérové ​​hladiny AST a ALT sú v zdravotnom stave dosť podobné, pričom horné referenčné limity v zjavne zdravých referenčných populáciách sú tiež podobné a približne 30 IU/l až 40 IU/l pre AST aj ALT. Okrem toho v zdraví cirkulujúci AST v krvi pozostáva hlavne z cAST pravdepodobne v dôsledku procesu cytoplazmatického presakovania, o ktorom sa predpokladá, že je procesom cytoplazmatického pučania alebo pľuzgierov. Keď sa hepatocelulárna smrť zvýši nad zvyčajné "pozaďové" hladiny, sérové ​​hladiny AST v porovnaní s ALT budú mať tendenciu odrážať bunkové proporcie, kde je AST viac ako dvakrát častejšia ako ALT. 5

Klinický a liečiteľský význam indexu De Ritis

De Ritis opísal pomer AST/ALT ako užitočný indikátor etiológie hepatitídy (napr. akútnej vírusovej hepatitídy). Iné pomery enzýmov majú tiež podobnú užitočnosť na identifikáciu vírusovej hepatitídy, ako je pomer súčtu aktivít AST+ALT v sére delený aktivitou glutamátdehydrogenázy v sére (GDH). Pomer aktivity ALT k aktivite alkalickej fosfatázy (ALP) bol lepší ako aktivita jednotlivých enzýmov, ale nie taký dobrý ako aktivita ALT k aktivite gama glutamyl transpeptidázy (GGT) v jej schopnosti rozlišovať medzi vírusovou hepatitídou a obštrukčnou žltačkou. Tá istá skupina tiež navrhla kvocient kombinujúci všetky tri enzýmy (ALT, GGT a ALP) ako skríningový test na nádory pečene.

Izolované zvýšenie AST

Pri ochorení pečene, kde je AST výrazne zvýšená, ale ALT len mierne zvýšená, môže nedostatok B6 postačovať na normalizáciu mierneho zvýšenia ALT, ale nestačí na normalizáciu výrazného zvýšenia AST. Inak izolované zvýšenie hodnôt AST naznačuje nehepatálny zdroj AST, ktorý sa často vyskytuje umelo v dôsledku uvoľnenia AST z krvných buniek, ako je to pri hemolýze vzorky. Zatiaľ čo izolované zvýšenie AST by teoreticky mohlo byť spôsobené aj znížením klírensu AST, v praxi je izolované zvýšenie AST in vivo zvyčajne spôsobené poranením nepečeňových buniek, najmä buniek, ktoré obsahujú mitochondrie, a preto je obzvlášť charakteristické pre rabdomyolýza.