Chronické choroby obličiek sa stali - podobne ako napr.diabetes mellitus celosvetovým zdravotníckym problémom. Ich výskyt narastá do epidemických rozmerov nielen v západnom svete.  Prevalencia v rôznych krajinách sa odhaduje na 9-13 %. Pacienti s terminálnym zlyhaním obličiek, resp. dialyzovaní tvoria len nepatrnú časť populácie (asi 0,1 %), väčšina chorých sa nachádza v prvých 3 štádiách s normálnou až stredne zníženou glomerulovou filtráciou. Práve tieto štádiá chronických nefropatií zostávajú často nediagnostikované, čo prispieva k progresii choroby až do chronického zlyhania obličiek. Diabetes je najčastejšou príčinou CHZO s podielom okolo 40 %. Chronické zlyhanie obličiek predstavuje, podobne ako diabetes, významný faktor kardiovaskulárneho rizika a kombinácia oboch rapídne zhoršuje celkovú prognózu pacienta.

čo je nové?    ambulancia   ochorenia obličiek   diabetická nefropatia

Diabetická  nefropatia - ambulancia

Diabetická nefropatia je ochorenie obličiek, ktorej priamou príčinou je diabetes mellitus → chronická hyperglykémia →vysoké hodnoty glukózy v krvi. Tento sled udalostí vyvoláva patologické biochemické a morfologické zmeny v kapilárovej bazálnej membráne glomerulov.

Patogenéza diabetickej nefropatie

Príbeh diabetickej nefropatie začína zvýšeným podielom glukózy v krvi. Zvýšený cukor môže mať niekoľko dôvodov → nedostatočná tvorba inzulínu alebo bunková rezistencia na glukózu. Zvýšený cukor v krvi spôsobuje stav, ktorý sa volá diabetická mikroangiopatia, pri ktorom sa, jednoducho povedané drobné kapiláry od cukru zalepia a prestanú plniť svoje funkcie. Tento dej sa odohráva vo všetkých kapilárach ľudského tela, avšak obličky sú mimoriadne exponovaným orgánom, pokiaľ ide o prietok krvi a tak je jasné, že obličkové kapiláry spájajúce žily s tepnami sú postihnuté ako prvé. Vplyvom rôznych patologických faktorov,z ktorých je najdôležitejšia neenzýmová glykácia → väzby glukózy na proteíny s voľnou aminoskupinou. Pri dlhodobej expozícii glukózy v krvi sa menia filtračné vlastnosti glomerulovej membrány. Glykovaný kolagén viaže v glomerule vo väčšej miere cirkulujúce proteíny, čo prispieva k expanzii bazálnej membrány a mezangia. Súčasná znížená degradácia zachytených proteínov v glykovanom mezangiu spôsobuje ďalšiu expanziu mezangia a hrubnutie glomerulovej bazálnej membrány. Glykáciou sa mení náboj a štruktúra cirkulujúcich proteínov, čo priamo ovplyvňuje ich prienik cez glomerulovú bazálnu membránu. Zvyšuje sa plazmatický prietok glomerulom, intraglomerulový kapilárový tlak a glomerulová filtrácia. Glomerulová hyperfiltrácia predstavuje jeden z typických renálnych príznakov včasného diabetu.

Príznaky

Diabetická nefropatia prebieha zvyčajne v piatich fázach. Prvé dve fázy sú prakticky bezpríznakové, ich klinický obraz sprevádza mierne zvýšenie glomerulárnej filtrácie a prvé príznaky proteínúrie a albuminúrie, dôsledok nadmerného vylučovania proteínov. Súčasne môžu byť obličky mierne zväčšené. V tretej fáze pozorujeme prvé ambulantné  príznaky - penivý moč a mierne zvýšený výdaj moču. Klinický obraz je v tejto fáze charakteristický miernym zvyšovaním podielu albumínu v moči, poklesom glomerulárnej filtrácie pod koef 0,7. Vo štvrtej fáze postupne klesá glomerulárna filtrácia, stúpa systolický tlak vplyvom zvýšeného vylučovania renínu a stúpa kreatinín. Sme svedkami opuchov na nohách a postupného hromadenia odpadových látok v plazme. V piatej fáze klesne glomerulárna filtrácia pod 15% bežného výkony, 85% glomerulov je nefunkčných a obličky sa dostávajú do terminálneho štádia, v ktorom je na prežitie potrebná dialýza.

Diagnostika

Mikroalbuminúria (25 - 250 mg/l moču) a mierne zvýšená glomerulová filtrácia sú prvými klinickými indikátoromi vývinu diabetickej nefropatie. Rozsah albuminúrie takmer 40% je akceptovateľný v prípade zdravých osôb aj dobre kompenzovaných diabetikov. Množstvo albumínu u diabetikov bez diabetickej nefropatie môže byť zvýšené:
u novozistených diabetikov s hyperglykémiou

pri dlhšie trvajúcom diabete s neuspokojivou kompenzáciou

pri zvýšenej fyzickej záťaži

pri zvýšenom príjme tekutín

pri infekcii uropoetického systému /obličky, močovod, močový mechúr, močová trubica/

pri glomerulonefritíde /zápale glomerulov/

pri vysokom krvnom tlaku

pri kardiálnej insuficiencii /srdcová nedostatočnosť, zlyhanie srdca/