Viac vysvetlení zložitých výrazov ►

Termín fosfoglycerid niektorí používajú ako synonymum pre fosfolipid a iní na označenie podskupiny fosfolipidov.

čo je nové?     bylinkový slovník    fosfolipidy

Fosfolipidy

Fosfolipidy patria medzi zložené lipidy. Obsahujú fosfor a sú hlavnou časťou všetkých bunkových membrán spolu s glykolipidmi, cholesterolmi a bielkovinami . Fosfolipidy obsahujúce ako základ glycerol sa označujú ako glycerolfosfolipidy. Fosfolipidy patria medzi najvýznamnejšie zložky bunkových membrán. Fosfolipidy spolu so sfingolipidmi, glykolipidmi a lipoproteínmi sa nazývajú komplexné lipidy, na rozdiel od jednoduchých lipidov (tukov a voskov) a iných bunkových zložiek rozpustných v tukoch, väčšinou izoprenoidov a steroidov. 

Vo všeobecnosti sa fosfolipidy skladajú z fosfátovej skupiny, dvoch alkoholov a jednej alebo dvoch mastných kyselín. Na jednom konci molekuly je fosfátová skupina a jeden alkohol; tento koniec je polárny, tj má elektrický náboj a je priťahovaný vodou (hydrofilný). Druhý koniec, ktorý pozostáva z mastných kyselín, je neutrálny; je hydrofóbny a nerozpustný vo vode, ale je rozpustný v tukoch. Táto amfipatická povaha (obsahujúca hydrofóbne aj hydrofilné skupiny) robí fosfolipidy dôležitými v membránach; tvoria dvojvrstvovú štruktúru s polárnou hlavou smerujúcou von na každom povrchu, aby interagovala s vodou. Lipidová dvojvrstva je štrukturálnym základom všetkých bunkových membrán a je takmer nepriepustná pre ióny a väčšinu polárnych molekúl. Proteíny uložené vo fosfolipidovej matrici transportujú cez membránu mnoho látok. Toto usporiadanie umožňuje spontánny prienik malých častíc (napr. lipozómov ). Väčšie častice sú prepravované cez bunkovú membránu transportným proteínom. Táto membrána je selektívne priepustná a elastická: dovoľuje prienik všetkých potrebných látok, ale zabraňuje prieniku niektorých nežiaducich látok.

Časť fosfolipidu je hydrofilná →vo vode rozpustná, opačná časť je hydrofóbna (nezmáčivá, mastná). Vo vode a vodných roztokoch sa fosfolipidy stavajú proti sebe a to tak, že hydrofóbne (chvostové) časti sú namierené proti sebe. Týmto vytvorí bimolekulárnu membránu , ktorá je dôležitá pre mnoho bunkových štruktúr.

Podľa typu substituentu naviazaného na kyselinu fosfatidovú fosfolipidy ďalej delíme na:

1. Fosfatidylcholíny (lecitíny)

2. Fosfatidylethanolamíny (kefalíny)

3. Fosfatidylseríny

4. Plazmalogény

5. Fosfatidylinositoly

Fosfatidylcholíny 

Sú to práve fosfatylcholíny, tiež lecitíny, ktoré sú súčasťou bunkových membrán. Obsahujú cholín, ktorý je naviazaný jednoduchou väzbou na polárnu stranu fosfátovej skupiny.  Fosfatylcholíny sú hydroskopické → sú schopné na seba viazať molekuly vody a hydrofilné → rozpustné vo vode vďaka účinku fosfolipáz. Fosfatylcholíny sú dôležité pre činnosť bunkových membrán, podieľajú sa na transporte tukov a aminokyselín do hepatocytov a späť a majú významnú funkciu pri syntéze acetylcholínu →neurotransmiteru.

Fosfatidylethanolamíny

Tiež nazývané →kefalíny. Obsahujú etanolamín esterovo viazaný na druhú kyslú skupinu kyseliny fosforečnej. Majú podobné vlastnosti ako fosfatidylcholíny.

Fosfatidylserín

Fosfatidylserín je typ fosfolipidu, ktorý je zložkou bunkových membrán (napríklad v cytoplazmatickej membráne erytrocytu asi 7 hm.%.  Je významný tým, že nesie záporný náboj (na rozdiel od iných bežnejších fosfolipidov). V cytoplazmatickej membráne nie je rovnomerne rozložený na oboch stranách - vyskytuje sa takmer výhradne vo vnútornom liste membrány, a tak je táto strana záporne nabitá. Vďaka fosfatidylserínu môže napr. rad signálnych proteínov rozoznávať vnútornú stranu membrány → napr. proteinkináza C.

Keď sa fosfatidylserín objaví na vonkajšom liste membrány, značí to prebiehajúcu programovanú bunkovú smrť → apoptózu a signalizuje to napr. makrofágom , aby danú bunku zjedli. Prenos fosfatidylserínu na vonkajší list sa za týchto okolností deje dvoma mechanizmami: najprv sa deaktivuje prenášač, ktorý transportoval fosfatidylserín do vnútorného listu, načo je spustená skrambláza, ktorá je schopná prenášať fosfatidylserín oboma smermi.

Fosfatidylserín vzniká biosynteticky činnosťou enzýmu fosfatidylethanolaminserintransferázy , a to z fosfatidylethanolamínu . Počas tejto reakcie je etanolamínová hlavička substituovaná hlavičkou serínovou.