Kapucínky sú rodom dvojklíčnolistých jedno alebo viacročných rastlín. Kapucínka väčšia je rýchlo rastúca rastlina s koncovými stonkami dorastajúcimi do 0,9-1,8 m. Listy sú veľké, stopkaté, takmer okrúhle, v priemere 3 až 15 cm, zelené až šedozelené, plstnaté, s niekoľkými žilami, mierne laločnaté.
Listy kapucínky, podobne ako niektoré iné druhy, majú lotosový efekt, pri ktorom sa dažďová voda dopadajúca na ich povrch zhromažďuje do guľovitých kvapiek, ktoré sa kotúľajú z listu a zanechávajú ho suchý a čistý. Je to preto, lebo listy obsahujú terpény a vosky, ktoré odpudzujú vodu.
Kvety majú priemer 2,5-6 cm, päť okvetných lístkov, osem tyčiniek. Majú jemnú vôňu a farbia sa od žltej cez oranžovú až po červenú. Plod je 2 cm široký, trojdielny, každý segment s jedným veľkým semenom dlhým 1-1,5 cm.
Kapucínka väčšia pochádza z pohoria Ánd od severnej Bolívie po Kolumbiu. Do Európy bola zavlečená v 16 storočí a pestuje sa v miernych pásmach a v stredomorí. U nás ju mmôžeme objaviť v láletoch na polotienistých stanovištiach s dostatkom svetla a vlahy.
Kapucínku strihajte každý mesiaca listy sušte na lieske v jednej vrstve. Častý zber listov kapucínke prospieva, rovnomerne sa zahusťuje a bujnie. Semená kapucínky zberáme po odkvitnutí. Ak ich necháme dlhšie, kapucínka odumrie.