Výrobky z marhule obyčajnej ►

Vedeli ste?

Číňania spájajú marhuľu so vzdelaním a medicínou . Napríklad klasické slovo杏壇(doslova: 'marhuľový oltár '), ktoré znamená "vzdelávací kruh", sa stále bežne používa v písanom jazyku. Chuang Tzu , čínsky filozof zo 4. storočia pred Kristom, rozprával príbeh, ktorý Konfucius učil svojich študentov na fóre obklopenom drevom marhuľových stromov. [31] Spojenie s medicínou zase pochádza z bežného používania marhuľových jadier ako zložky v tradičnej čínskej medicíne a z príbehu Dong Feng (董奉), lekára z obdobia troch kráľovstiev ., ktorý od svojich pacientov nepožadoval žiadnu platbu okrem toho, že v jeho sade vysádzajú marhuľové stromy, keď sa zotavujú z ich chorôb, výsledkom čoho je veľký háj marhuľových stromov a stály prísun liečivých zložiek. Pojem "Odborník z marhuľového hája" (杏林高手) sa dodnes používa ako poetický odkaz na lekárov.

V Arménsku sa drevo marhule používa na výrobu drevorezieb, ako je napríklad duduk , ktorý je v Arménsku obľúbeným dychovým nástrojom a nazýva sa aj marhuľová fajka. Z marhuľového dreva sa vyrába aj niekoľko ručne vyrobených suvenírov.

čo je nové?   herbár    marhuľa obyčajná

Herbár - marhuľa obyčajná

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Rosaceae

8. Rod: Prunus

9. Druh: Prunus armeniaca

POPIS

Marhuľa obyčajná je ovocný strom dorastajúci do výšky 8-12 m, s kmeňom do priemeru 40 cm. Listy sú vajcovité, 5-9 cm dlhé a 4-8 cm široké, so zaoblenou základňou, špicatou špičkou a jemne zúbkovaným okrajom. Kvety sú biele až ružové, majú priemer 2-4,5 cm, s piatimi okvetnými lístkami. Marhuľa kvitne skoro na jar pred listami. Kvety sú často terčom jarných mrazov. Plodom je kôstkovica s priemerom 1,5 - 4,5 cm, od žltej po oranžovú, často s červeným nádychom na strane najviac vystavenej slnku; povrch plodov môže byť hladký alebo zamatový s veľmi krátkymi chĺpkami → ako broskyne.  Semeno je uzavreté v tvrdej škrupine → kôstke, so zrnitou, hladkou textúrou.

STANOVIŠTIA

Marhuľa bola v Arménsku známa už v staroveku a pestovala sa tam tak dlho, že sa predtým predpokladalo, že pochádza práve tam.  Archeologický výskum v Garni v Arménsku našiel semená marhúľ na lokalite z obdobia chalkolitu →.od 5000 do 3500 pred Kr na území Arménska. Vedecký názov Prunus armeniaca (arménska slivka) je odvodený od tohto predpokladu. Napríklad belgický arborista barón de Poerderlé, píšuci v 70. rokoch 18. storočia, tvrdil: "Cet arbre tire son nom de l'Arménie, provincia d'Asie, d'où il est originaire et d'où il fut porté en Europe ..." ("tento strom má svoje meno podľa Arménska, provincie Ázie, kde je pôvodný a odkiaľ bol privezený do Európy..."). V Arménsku sa dnes pestuje veľké množstvo marhúľ.

Marhule sa v Číne pestovali  od roku 1000 pred Kristom.  Približne v siedmom storočí sa marhule v Číne konzervovali rôznymi spôsobmi, vrátane solenia, údenia a sušenia. V Perzii sa marhule pestovali už od staroveku a sušené boli dôležitou komoditou na hodvábnej ceste. Egypťania zvyčajne sušia marhule, pridávajú sladidlo a potom z nich pripravujú nápoj s názvom amar al-dīn.

V Anglicku sa od 17. storočia používal olej zo semien marhúľ v bylinkárstve. Mal pôsobiť proti nádorom, opuchom a vredom. V 17. storočí anglickí osadníci priviezli marhuľu do anglických kolónií v Novom svete . Väčšina modernej americkej produkcie marhúľ pochádza zo sadeníc, ktoré na západné pobrežie priniesli španielski misionári. Takmer všetka komerčná produkcia v USA je v Kalifornii.

LIEČITEĽSTVO

Marhule majú dôležité terapeutické ​​vlastnosti. Ich konzumácia sa odporúča v prípade nedostatku vitamínu A a stopových prvkov, pri anémii, fyzickej a psychickej únave, depresii, neuróze, strese. Marhule sú tonikom pre nervový systém a zvyšujú prirodzenú obrannú reakciu organizmu. Keďže marhule majú zásaditý účinok, pomáhajú udržiavať acidobázickú rovnováhu v krvi a telesných tkanivách a znižujú kyslosť spôsobenú stravou príliš bohatou na mäso, cukry a múčne výrobky. Plody marhule obsahujú hlavné minerály K, Ca, Mg a lykopén, ktorý pomáha predchádzať rakovine a chráni telo pred vysokým cholesterolom, čím predchádza srdcovým ochoreniam.

Plody marhule sa okrem uvedených terapeutických vlastností využívaných v ľudovom liečiteľstve využívajú  pri výrobe kompótov, džemov a štiav. Nie sú to však plody marhule, ktoré sú terapeuticky najzaujímavejšie v celej rastliny. Sú to  listy a jadrá z kôstok.

Listy marhule a ich extrakt, resp sušina sa vyznačujú vysokým obsahom polyfenolov, hlavne hydroškoricových kyselín, ktoré inhibujú aktivitu α-amyláz, α-glukozidáz a pankreatickýách lipáz. Tú sú vzácne vlastnosti užitočné pri liečbe obezity, diabetu a dislipidémie. Okrem toho majú listy marhule schopnosť inhibovať cyklooxygenázu-1 → kľúčového mediátora zápalových reakcii, enzýmu, ktorý spôsobuje premenu kyseliny arachidonovej na prostaglandíny a tromboxány.  Vďaka týmto vlastnostiam sa listy marhule vyznačujú vysokou antioxidačnou aktivitou a schopnosťou potláčať zápaly hlavne v oblasti gastrointestinálneho traktu. Okrem toho majú listy marhule schopnosť inhibovať aktivity acetylcholínesterázy a butylcholínesterázy. To znamená, že pomáhajú tlmiť následky nervovotranmisných ochorení, ako sú Alzhaimer, resp Parkinson.

V tradičnej čínskej medicíne sa používa kombinácia marhule s Ephedra sinica Stapf (Mahuang) na liečbu astmy vyvolanej chladom. V prípade závažnejších infektov dýchacích ciest sa táto bylinná formulácia kombinuje s Glycyrrhiza uralensis Fisch, Astragalus mongholicus Bunge, Atractylodes lancea (Thunb.) DC. a to aj v prípade infektu vírusom SARS Cov 2.

Etanolové exkratky a oleje získané lisovaním, resp. maceráciou jadier marhule sa používajú na liečenie zápalových chorôb gastrointestinálneho traktu, hlavne ulveróznej kolitídy a crohnovej choroby. Okrem toho sa exktrakt z jadier marhule úspešne testuje liečení rakoviny prsníka. Prvé výsledky poukazujú na inhibičné a proliferáciu tlmiace účinky tohto extraktu spôsobom závislým od koncentrácie.

ZBER A SUŠENIE

Plody marhule zberáme v čase produktívnej, nie komerčnej zrelosti. Skutočne dozreté plody marhule neobsahujú toľko kyseliny citrónovej a pektínu. Pre účely sušenia vyberáme starostlivo zrelé a neotlčené plody. Plody marhule sušíme na lieskach v jednej vrstve, narezané zvyčajne na 8 častí tak, že polovičku marhule nakrájame ešte na 4 časti po dĺžke. Sušíme na priamom slnku alebo na umelom teple dva až štyri dni.