Výrobky z repky olejnej

čo je nové?    herbár    rumanček kamilkový

Herbár  repka olejná

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Asterales

8. Rod: Brassicales
   

9. Druh: Brassica

10. Druh: Brassica napus

POPIS

Repka olejná je rastlina z čelade brassaceae →kapustovité. Dorastá do výšky 100 centimetrov, dlhá hladká stonka vyrastá z prízemnej ružice stopkatých listov. Vrchné listy nemajú stopky a vyrastajú z bázy stonky. Kvety repky sú jasne žlté a majú priemer asi 17 milimetrov. Sú lúčovité a pozostávajú zo štyroch okvetných lístkov v typickom krížovom tvare. Kvety majú dve bočné tyčinky s krátkymi vláknami a štyri stredné tyčinky s dlhšími vláknami, ktorých prašníky sa pri kvitnutí oddeľujú od stredu kvetu. Semená repky rastú v strukoch. Struky rastú na stopkách, môžu mať dĺžku od 5 do 10 cm.  Každý struk má dve čast oddelené vnútornou stredovou stenou, v ktorej sa vyvíja rad semien. Semená sú okrúhle a majú priemer 1,5 až 3 mm. Majú sieťovitú štruktúru povrchu a v zrelosti sú čierne a tvrdé.

STANOVIŠTIA

Repka olejná je kultúrne pestovaná rastlina ako ozimina v strednej a južnej Európe a v Ázii, zatiaľ čo ako jarina sa pestuje v Kanade, severnej Európe a pod. Repka olejná patrí medzi najvýznamnejšie hodpodárske plodiny, podľa doložených prameňov sa pestovala v Indii už  4000 rokov pred Kristom a pred 2000 rokmi sa rozšírila do Číny a Japonska. 

V Európe sa ozimná repka pestuje ako každoročná medziplodina v troj- až štvorročnom striedaní s obilninami, ako je pšenica a jačmeň , a medziplodinami, ako je hrach a fazuľa . Deje sa tak s cieľom znížiť možnosť prenosu škodcov a chorôb z jednej plodiny na druhú.  Repka ozimná je menej náchylná na neúrodu, pretože je silnejšia ako letná odroda a dokáže kompenzovať škody spôsobené škodcami. 

Repku je možné pestovať na širokej škále dobre odvodnených pôd, preferuje pH medzi 5,5 a 8,3 a má miernu toleranciu voči zasoleniu pôdy.  Ide prevažne o vetrom opeľovanú rastlinu, ale pri opeľovaní včelami vykazuje výrazne zvýšenú, takmer dvojnásobnú úrodu zrna.

LIEČITEĽSTVO

Historicky vzaté, semeno repky nie je najdôležitejšou časťou rasttiny. Na území dnešného Iránu sa pred 3 tis rokmi používal koreň ako diuretikum. Dnes je toto použitie prekonané dostupnejšími a účinnejšími fytochemickými látkami → listy brezy, korene petržlenu a zeleru, korene pýru a pod.

Olej zo semien repky bol začiatkom 20 storočia a jeho priebehu ostro kritizovaný pre vysoký obsah kyseliny erukovej. Avšak v súčasnej dobe sa repky pestuje v kultivaroch, ktoré už túto kyselinu buď neobsahujú, alebo jej obsahujú hlboko pod bezpečnú hranicu 2% celkového obsahu. Des je genóm repky olejnej kompletne sekvenovaný a dovolím si tvrdiť, že v súčasnej dobe niet na svete krajina, ktorá GMO semeno repky pri výsadbe nepoužívala.

Obsah oleja v semene je od 35 do 50% a výrazne líši v závislosti na odrode, agronomických podmienkach a prostredí, v ktorom sa pestuje. Jedlé oleje a tuky sa skladajú prevažne z triacylglycerolov, ktoré obvykle predstavujú 94,5 % a 99 % v repkovom oleji. Olej [máme na mysli za studena lisovaný] je nutrične bohatou surovinou, nakoľko obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, prospešných pre ľudský organizmus → esenciálne kyseliny – linolovú a linolénovú, ďalej kyselinu olejovú, v menšej miere sú zastúpené estery kyselín myristovej, palmitovej a stearovej. Má vysoký obsah fytosterolov s priaznivými účinkami na ľudský organizmus → protizápalový, antioxidačný a protirakovinový, v súčasnosti sa však najviac skúma ich vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v dôsledku znižovania absorpcie cholesterolu v tenkom čreve. 

Práve vysoký obsah jednoduchých nenasýtených  mastných kyselín → najmä omega-3 a omega-6, má pozitívne účinky na zlepšenie krvného obehu, reguláciu krvného tlaku a pomáha v boji proti hyperlázii prostaty a rakovine prostaty, hrubého čreva, pankreasu a pŕs.