čo je nové?    slovník, písmeno H   heparín

Heparín

Heparín je v prírode sa vyskytujúci glykozaminoglykán. V medicíne sa používa ako antikoagulancium → vystupuje proti zrážanlivosti krvi. Konkrétne sa používa aj pri liečbe srdcových infarktov, fibrilácii predsiení, nestabilnej angíny pectoris, pri dialýzach a v niektorých prípadoch trombofíli

Zdrojom heparínu môžu byť intracelulárne granule bazofilov a žírne bunky v pečeni. Priemyselne sa heparín získava zo slizníc jatočných kráv a ošípaných.

Okrem toho sa v medicíne používajú aj frakcionované heparíny → nízkomolekulárne. Pôsobia v skorej fáze zrážania krvi predovšetkým väzbou s antitrombínom, na rozdiel od vysokomolekulárneho heparínu, ktorý ireverzibilne blokuje tiež aktivitu trombínu.

Medzi hlavné lieky s obsahom nízkomolekuláneho heparínu patria: Nadroparín, Fraxiparín; Enoxaparín (Clexane); Dalteparín (Fragmin); Parnaparín; Sulodexid.

Podanie : subkutánne, najčastejšie do brucha, ale je možné podať výnimočne aj intravenózne u pacientov na hemodialýze alebo s nestabilnou anginou pectoris. Indikácia: Liečba a profylaxia akútnej hlbokej žilovej trombózy a pľúčnej embólie, bridging - premostenie nutného vysadenia warfarínu pred plánovaným operačným výkonom.

Porovnanie s vysokomolekulárnym heparínom: Oproti vysokomolekulárnemu heparínu je bezpečnejší, má dlhšiu dobu pôsobenia a vykazuje podstatne menej nežiaducich účinkov ( heparínom indukovaná trombocytopénia, krvácanie a podobne).