čo je nové?  slovník, písmeno H   hepatocyty

Hepatocyty

Stručne

Hepatocyty sú  → bunky nachádzajúce sa v pečeni a tvoria cca 60 %  pečeňových buniek. V hepatocytoch prebieha mnoho procesov → metabolické procesy, biodegradácia xenobiotík, ukladanie lipidov a glykogénu, proces tvorby glukózy, proteosyntéza a tvorba hemokoagulačných faktorov. Žijú približne 300 – 500 dní. Zánik nastáva apoptózou a nekrózou. Obnovujú sa regeneráciou delením okolitých buniek. Hepatocyty majú mnohostranný tvar a ich priemerná veľkosť je 20 – 30 mikrometrov. Povrch pokrývajú mikroklky, ktoré zväčšujú povrch pečeňových buniek a tým uľahčujú vstrebávanie látok z krvi.

Menej stručne

Hepatocyty tvoria v pečeni pravidelné útvary podobné disku, ktorý je vyživovaný vena cetralis a z nej vybiehajúce pečeňové sínusoidy, ktoré obmývajú disky hepatocytov. V sinusoidoch preteká krv z koncových vetiev a. hepatica a v. portae do v. centralis. Sínusoidná krv je zmes portálnej (70 %) a arteriálnej krvi (30 %). Sínusoidy sú relatívne široké a ich stena je zložená z jednej vrstvy endotelových buniek, ktoré majú veľké fenestrácie. Medzi hepatocytmi a endotelovými bunkami sínusidov  sa nachádza Disseho priestor. Filtruje sa tam plazma pretekajúca sínusoidami a tekutina je odtiaľ odvádzaná do lymfatických ciev. Na výstelke pečeňových sínusoíd sa nachádzajú roztrúsené makrofágy hviezdicového tvaru. Nazývajú sa Kupfferove bunky. Sú prítomné pri imunitných a zápalových procesoch, na regulácii tvorby medzibunkového matrixu. Protiľahlá časť hepatocytu, ktorá nesusedí s Disseho priestorom, vytvára stenu žlčových kapilár. Začiatok intrahepatálnych žlčových ciest je tvorený membránou dvoch, k sebe priliehajúcich hepatocytov.