čo je nové?   herbár    červená repa

Červená repa

Beta vulgaris - červená repa

VÝROBKY TU

Červená repa je dvojročná rastlina z čelade láskavcovité (Amaranthaceae). Má niekoľko kultivarov -cukrová repa , ktorá je zdrojom stolového cukru ; naša červená repa a napríklad špenátová repa. Predkom kultúrnej červenej repy je  morská repa ( Beta vulgaris subsp. Maritima - viď obrázok). Pôvodné stanovištia divokej repy sú pobrežia atlantiku a stredozemného mora, makronézia, západná ázia. Prirodzene sa vyskytujúe  na pobrežných útesoch , na kamenistých a piesočných plážach, v slaniskách alebo pobrežných trávnatých porastoch a na ruderálnych alebo narušených miestach. Prvé záznamy o cvikle sú staré asi 3 000 rokov a pochádzajú z Babylonie. Za centrum pôvodu repy sa považuje územie medzi riekami  Tigris a Eufrat. Rozširovanie na západ k stredozemnému moru a na sever do pohorí dnešného Turecka a ďalej na Kaukaz viedlo ku vzniku viacerých poddruhov. 

Červenej repe sa dobre darí vo vlhkom a chladnejšom podnebí a vydrží aj mierny mráz. V južných oblastiach pestovania  je letnou plodinou, zatiaľ čo v severných plodinou jesennou.  Najlepšie pre rast sú hlboké drobivé, dobre priepustné pôdy bohaté na organické látky, predovšetlým dusík,  Optimálne pH je 6,0-6,8.

Listy červenej repy obsahujú minimum energie, asi 45 kalórií na 100 g, 86,4 g vody, 3,2 g bielkovín, 0,4 g tuku, 8,1 g  sacharidov, buničiny a vlákniny, 1,9 gramu popola, 114 mg vápnika, 34 mg fosforu, 3,1 mg železa, ďalej  betakarotén tiamín, riboflavín, niacín, a cca 50 mg kyseliny askorbovej. Koreň červenej repy obsahuje 76,6% vody, 1,1% bielkovín, 0,1% oleja, 1,1% vlákniny , ďalej fosfor,  železo, sodík, betakarotén,tiamín, riboflavín, niacín a  kyselinu askorbovú (Duke a Atchley, 1984). Buničina po extrakcii cukru obsahuje asi 30% kyseliny galakturónovej vo forme pektických látok. Táto kyselina je dobrým východiskovým základom pre syntézu vitamínu C. Uvádza sa tiež alantoín, saponíny, meď a betaín. V Hagerovej príručke sa spomínajú dva betaxantíny, vulgaxantín I a vulgaxantín II, kaempferol glykozid, kyselina chlorogénová a kyselina kávová. Korene obsahujú tiež aminokyseliny, ktoré si organizmus nedokáže syntetizovať sám -  leucín, tryptofán, valín, alanín, fenylalanín, tyrozín, glutamín, kyselinu glutámovú, ornitín.

Účinnosť jednotlivých obsahových látok červenej repy na ľudský organizmus je dnes väčšinou známa vďaka vedeckým štúdiám, Čo však nevieme vysveliť je to, ako presne pôsobí červená repa na naše telo ako celok. Je to vzájomná interakcia desiatok a stoviek prvkov a zlúčenín, ktorá sa konfrontuje s našim organizmom, ktorého stav tiež nie je možné detailne analyzovať, Mám na mysli výsledné pôsobenie baltérii v jednotlivých orgánoc a stav rovnováhy medzi imunitným systémom a spomínanými baktériami. 

Čo na to historická medicína? Uvádzam  len niektoré z návodov. Odvar pripravený zo semena je ľudovým liekom na nádory čriev. Semeno varené vo vode údajne lieči nádory. Olej zo semien údajne pomáha brzdiť rast  nádorov, leukémiu a iné formy rakoviny, napríklad rakovine prsníka, pažeráka, žliaz, pľúc, prostaty, konečníka, sleziny, žalúdka a maternice. Korene a listy repy sa v historickej medicíne používajú na liečbu najrôznejších chorôb. Starí Rimania  používali červenú repu pri liečbe horúčok a zápchy . Apicius v knihe De re coquinaria (o umení kuchárskom) uvádza päť receptov na polievky, ktoré sa majú dávať ako preháňadlo , z ktorých tri obsahujú koreň červenej repy. 

Čo na to dnešné liečiteľstvo? Vedci skúmali  stáda oviec, ktoré na dennej báze prikrmovali červenou repu. Zistili zvýšený výskyt obličkových kameňov zlýených s kyseliny močovej, kyseliny fosforečnej a vápnika. V súčasnej dobe a skúma vplyv dusičňanov a dusitanov v listoch a koreni na tvorbu nádorových buniek. Osobne odporúčam užívanie červenej repy len ľuďom zo zdravými obličkami a to len v jedno či maximálne dvotýždňových kúrach na podporu celkovej uminity. Ďalej odporúčam červenú repu ľuďom s postihnitím kardiovaskulárneho systému - dusík v koreni červenej repy zosilňuje steny ciev a žíl a tým zabraňuje vzniku a rozširovaniu varixov. Celkovo považujem červenú repu za mimoriadne účinnú pre správnu činnosť nervového systému, pri ochrane pred Alzheimerovou chorobou a celkovou podporou kognitívneho myslenia. 

Červenú repu môžeme konzumovať buď čerstvú alebo konzervovanú. Je mnoho receptov, ako dostať červenú repu nielen na tanier ale hlavne do úst. Odporúčam buď nastrúhanú v kombinácii s mrkvou alebo vylisovanú čistú šťavu. Pre konzervovanie máme k dispozícii sterilizáciu, mrazenie a sušenie. Či sa už rozhodneme pre ktorúkoľvek variantu, červenú repu najprv očistíme od šupky a nakrájame. Najčastejšie na kocky, plátky alebo ju nastrúhame. pri sušení odporúčam nakrájať červenú repu na centimetrové kocky. Sušíme na lieske pri teplote cca 40 C. Kocky sa zmenšia na cca 3 až 5 mm. Skladujeme v patentných pohároch, aby sme zabránili prístupu škodcov a vzduchu. Takto usušená cvikla má relatívnu vlhkosť cca 75 %, pri ktorej vlhkosti sa zachovávajú chuťové a aromatické vlastnosti. Používame do výluhov, čajových zmesí, polievok a nátierok.