Imelo rastie na listnatých a zriedkavo aj na ihličnatých stromoch. Najčastejšie ho môžme násť počas neskorej jesene a zimy na vysokých topoloch. Imelo parazitujúce na topoloch obsahuje viac viskotoxínu. Vzácnejšie je imelo parazitujúce na divo žijúcich jabloniach a hruškách. Z nášho pohľadu liečiteľov považujeme za najcennejšie imelo rastúca na jaseni vzpriamenom [fraxinus excelsior].
Imelo ľudia využívali ako liek už oddávna, nachádza sa v ňom totiž množstvo liečivých látok. Obsahuje glykoproteidy, bielkovinové toxíny (predovšetkým viskotoxín, ktorý sa skladá z viac než 40 aminokyselín), vodorozpustné polysacharidy, alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpény, fenylové zlúčeniny a množstvo ďalších látok. Pomer jednotlivých komponentov v rastline závisí od ročného obdobia a druhu hostiteľského stromu, na ktorom rastlina rastie. Na účinky imela existujú rôzne pohľady, zhoda panuje len v niektorých názoroch. Jedným z nich je, že imelo znižuje krvný tlak, spomaľuje tep a odstraňuje usadeniny na vnútorných stenách ciev. Pokles tlaku však nastáva najskôr po týždni liečby a obyčajne sa odporúča 6 týždňová liečebná kúra. Schopnosť imela zmierňovať krvácanie sa využíva pri dlhotrvajúcej menštruácii, hemoroidoch, pri maternicovom krvácaní alebo pri krvácaní z nosa. V ľudovom liečiteľstve má imelo potenciál ako prostriedok proti bolestiam hlavy, závratiam, návalom krvi do hlavy, reumatizme, pocitom strachu, na podporu močenia a proti telesnému a duševnému preťaženiu. Imelo vnútorne používame ako studený výluh (2 čajové lyžičky sušenej bylinnej zmesi zalejeme 2 dl studenej vody a po 12 hodinovom lúhovaní precedíme), ktorý pijeme ráno aj večer; a ako odvar (1 polievkovú lyžicu bylinnej zmesi zalejeme 3 dl vriacej vody a približne 5 minút varíme a potom scedíme), ktorý pijeme 3 krát denne po jedle po 80 ml. Odporúčaná maximálna denná dávka suchej vňate imela je 5 g na 300 ml vody.zdroj doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc
V historickej medicíne je známa masť na popáleniny zarábaná z plodov imela a bravčovej masti, prípadne iného druhu živočíšnej masti.
Zbierame len mladé konáriky a listy od konca novembra do februára. Pomer sušenia je asi 3/1, resp 4 až 6/1 ak zbierame len listy. Pre účely výkupu akceptujeme len imelo z divorastúcich ovocných stromov - jablone, hrušky a hlohu a z jaseňa vzpriameného, zo stanovíšť mimo ciest a obývaných zón. Do zberne je potrebné priniesť trs imela aj s časťou kôry hostiteľkého stromu. Imelo schne pomaly a usušené má žlté alebo olivovozelené sfarbenie, slabý charakteristický pach a sladkastú slizovitú, neskôr horkú chuť.
Dôležité je skladovať usušené imelo v aseptickom prostredí bez prístupu vzduchu, najlepšie v sklenených nádobách s twistovým uzáverom.