Imelo biele - výrobky

Vedeli ste?

Vedecký názov druhu má svoj pôvod práve od týchto vlastností rastliny. Viscum znamená v preklade lep a album označuje biele sfarbenie. Bobule sú obľúbenou potravou vtákov, ktoré majú hlavný podiel na šírení imela. Zaujímavé je, že imelo ako poloparazit hostiteľské stromy nepoškodzuje.

Imelo je symbolom vianoc. Predstavuje oázu zelene vo vysokých korunách bez listov uprostred zimy. Ľudia mv minulosti verili, že ho poslali anjeli z neba a viaže sa k nemu množstvo rôznorodých mýtov a legiend. História vianočných tradícií spojených s imelom siaha až k starým Keltom Tí považovali imelo biele za mocnú a čarovnú rastlinu. Pravdepodobne ju využívali pri rituáloch na odháňanie démonov. Vyobrazenia imela možno vidieť na rôznych predmetoch tohto národa v podobe lístkov a vetvičiek. V priebehu času sa vo Veľkej Británii zaužívalo imelo ako symbol šťastia a ľudia si ho vešali počas vianočných sviatkov nad hlavu, alebo ho ako tento symbol často zobrazovali maliari vo svojich obrazoch.

čo je nové?   herbár    imelo biele

Imelo biele- herbár

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Čeľaď: Santalales

7. Podčeľaď: Santalacxeae

8. Rod: Viscum

9. Druh: Viscum album

POPIS

Imelo biele je semper virens z čelade santovité (santalaceae). Je to poloparazitický ker vysoký 30-50 cm. Má rozkonárené stonky žltozelenej farby. Listy sú kožovité, majú podlhovasto vajcovitý tvar, sú celistvookrajové a neopadavé. Imelo má drobné kvety žltkastej farby umiestnené v rázsochách a tiež na koncoch konárikov. Kvitne skoro, v marci - apríli. Plody sú biele lepkavé bobule.

Uchytáva sa na mladých vetvičkách v korunách listnatých a ihličnatých stromov, z ktorých korienkami čerpá vodu a časť minerálnych látok. Vytvára krátky kmeň so zelenou kôrou, ktorý sa vetví až to tvaru guľovitej koruny. Je to dvojdomá rastlina, pričom nenápadné zelenavé piestikovité aj prášnikovité kvety vyrastajú po 2 až 5 v úžľabiach vetvenia a na vrchole vetvičiek. Kvitnú vo februári a marci. Plodom je okrúhla, jednosemenná, priesvitná, nepravá bobuľa, bielej alebo slabožltej farby, so slizovito lepkavou dužinou. 

STANOVIŠTIA

Imelo rastie na listnatých a zriedkavo aj na ihličnatých stromoch. Najčastejšie ho môžme násť počas neskorej jesene a zimy na vysokých topoloch. Imelo parazitujúce na topoloch obsahuje viac viskotoxínu. Vzácnejšie je imelo parazitujúce na divo žijúcich jabloniach a hruškách. Z nášho pohľadu liečiteľov považujeme za najcennejšie imelo rastúca na jaseni vzpriamenom [fraxinus excelsior].

LIEČITEĽSTVO

Imelo ľudia využívali ako liek už oddávna, nachádza sa v ňom totiž množstvo liečivých látok.  Obsahuje glykoproteidy, bielkovinové toxíny (predovšetkým viskotoxín, ktorý sa skladá z viac než 40 aminokyselín), vodorozpustné polysacharidy, alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpény, fenylové zlúčeniny a množstvo ďalších látok. Pomer jednotlivých komponentov v rastline závisí od ročného obdobia a druhu hostiteľského stromu, na ktorom rastlina rastie. Na účinky imela existujú rôzne pohľady, zhoda panuje len v niektorých názoroch. Jedným z nich je, že imelo znižuje krvný tlak, spomaľuje tep a odstraňuje usadeniny na vnútorných stenách ciev. Pokles tlaku však nastáva najskôr po týždni liečby a obyčajne sa odporúča 6 týždňová liečebná kúra. Schopnosť imela zmierňovať krvácanie sa využíva pri dlhotrvajúcej menštruácii, hemoroidoch, pri maternicovom krvácaní alebo pri krvácaní z nosa. V ľudovom liečiteľstve má imelo potenciál ako prostriedok proti bolestiam hlavy, závratiam, návalom krvi do hlavy, reumatizme, pocitom strachu, na podporu močenia a proti telesnému a duševnému preťaženiu. Imelo vnútorne používame ako studený výluh (2 čajové lyžičky sušenej bylinnej zmesi zalejeme 2 dl studenej vody a po 12 hodinovom lúhovaní precedíme), ktorý pijeme ráno aj večer; a ako odvar (1 polievkovú lyžicu bylinnej zmesi zalejeme 3 dl vriacej vody a približne 5 minút varíme a potom scedíme), ktorý pijeme 3 krát denne po jedle po 80 ml. Odporúčaná maximálna denná dávka suchej vňate imela je 5 g na 300 ml vody.zdroj doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc 

V historickej medicíne je známa masť na popáleniny zarábaná z plodov imela a bravčovej masti, prípadne iného druhu živočíšnej masti.

ZBER A SUŠENIE

Zbierame len mladé konáriky a listy od konca novembra do februára. Pomer sušenia je asi 3/1, resp 4 až 6/1 ak zbierame len listy. Pre účely výkupu akceptujeme len imelo z divorastúcich ovocných stromov - jablone, hrušky a hlohu a z jaseňa vzpriameného, zo stanovíšť mimo ciest a obývaných zón. Do zberne je potrebné priniesť trs imela aj s časťou kôry hostiteľkého stromu. Imelo schne pomaly a usušené má žlté alebo olivovozelené sfarbenie, slabý charakteristický pach a sladkastú slizovitú, neskôr horkú chuť.

Dôležité je skladovať usušené imelo v aseptickom prostredí bez prístupu vzduchu, najlepšie v sklenených nádobách s twistovým uzáverom.