Výrobky zo šípky  ►

čo je nové?   herbár    šípka

Herbár - ruža šípková

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Asteridy

7. Čeľaď: Apiales

8. Podčeľaď: Apiaceae

9. Rod: Angelica

10. Druh: Angelica sinensis

POPIS

Šípka je popínavý listnatý ker z čelade ružovité (rosaceae). dosahuje výšku do 3 metrov, v prípade že sa popína popri strome alebo stene, môže dosiahnuť výšku aj 5 či 6 metrov. Niektoré jednoročné výhonky môžu dosiahnuť dĺžku až 12 i viac metrov. V nemeckom meste Hildesheim rastie pri múre katedrály nanebovzatia panny Márie šípka, ktorej a hovorí tisícročná šípka. Zrejme podľa toho, že loď katerdrály bola postavená cca roku 860. Je to pravdepodobne najznámejšia  šípka na svete. Je vysoká 10 metrov a jej zdokumentovaný vek  je 700 rokov. Okrem iného prežila bombardovanie spojeckých vojsk v roku 1945. Preklad latinského názvu šípky je psia ruža.  Jeden historický prameň uvádza, že prívlastok psia získala šípka v súvislosti s porovnaním s ostatnými pestovanými záhradnými ružami a vyjadroval jej bezcennosť a podradnosť. Pravdepodobnejšie bude vysvetlenie od rímskeho prírodovedca Plinia v knihe Historia naturalis (r. 77 n.l). , podľa ktorého získala šípka toto pomenovanie od schopnosti jej koreňa liečiť pohryznutie psom. 

Listy šípok sú stopkaté, päť až sedempočetné, zakončené dvojicou  úzkych elipsovitých lístkov. konáre sú husto posiate pichliačmi,  kvetonosné alebo plodonosné vetvičky sú bez ostňov. Na jednej vetvičke býva obvykle jeden až päť kvietkov. Násadová farba býva slabo, niekedy intenzívne ružová, pri dokvitaní úplne zbledne do biela. identifikácia šípky pri kvete je pomerne obtiažna. Zriedkavo sa zberá kvet, veľmi často plod, určovanie šípky pri kvete nemá praktický význam

STANOVIŠTIA

Šípka je rozšírená v miernom pásme prakticky vo všetkých svetadieloch. Na Novom Zélende bola šípka vytesnená zákonom ako invázny druh, to isté platí aj pre Austráliu od roku 2004. Naopak v Európe rastie ako náletová drevina, je rešpektovaná a akceptovaná. Hojne rastie na pôdach s kamenným podložím, hlavne neobrábaných vinohradoch a nepasených a nekosených lúkach. 

LIEČITEĽSTVO

Plody šípok obsahujú vysoké množstvo antioxidantov, hlavne polyfenolov a kyseliny askorbovej, ako aj karotenoidy a vitamíny B, C  a E. Šípka má vzácne vyrovnanú bilanciu kyselín a ovocných cukrov, vďaka čomu ponúka mnoho príležitostí pre začínajúcich vinarov na výrobu kvalitného vína. Zaujímavé zloženie majú semienka vnútri dužiny. Obsahujú silice, mastné oleje, vanilín, kyseliny citrónovú a jablčnú a významné množstvo vitamínu E. Panenský olej zo semien šípky je mimoriadne cenený v kozmetickom priemysle a platí za najviac hydratujúci olej na trhu. V poslednej dobe sa uskutočnili niektoré výskumy s cieľom identifikovať potenciál extraktov zo šípok pri liečení infektov žalúdka a hrubého a tenkého čreva s veľmi dobrými výsledkami v prospech týchto tvrdení. Okrem toho je šípka dobrým riešením pri podpore imunuty a liečení zápalových chorôb obličiek a močových ciest. Plod šípky je často pridávaný aj do sezónnych čajovín, ktorým dodá charakteristickú vôňu a chuť. 

V mojej praxi používam okrem plodov šípky aj jednoročné konáre a vetvičky, ktoré poskytujú mnoho trieslovín a výluh z nich je spoľahlivým kloktadlom pri infektoch horných dýchacích ciest.

ZBER A SUŠENIE

Hovorí sa, že plody šípok je najlepšie zberať po prvých mrazoch. Pokiaľ ide o obsah cukru, je to naozaj tak. Šípky ponechané na koreni do mrazov do -5 C skutočne obsahujú viac cukrov a majú vyrovnanú bilanciu fruktozy a kyselín. Realita je však taká, že mnoho šípok sa vám pri tomto ľadovom zbere znehodnotí, pretože sú makkučké a pri pevnejšom stisku sa vám medzi prstami rozpučia. Ak je cieľom zberu sušenie, odporúčam zber od konca oktobra do polky novembra. Sušíme na lieskach do teploty 40 C. Doba sušenia je asi 4 až 6 dní v závislosti od odvetrania priestoru a kvality šípok.                                                                                                                      Skúsenejší bylinkári zbierajú a sušia a vnímaví konzumenti vítajú aj čaj z jednoročných výhonkov a listov na nich. Zbierajú sa od začiatku do konca oktobra, Sušia sa vo vrstve do teploty 35 C.