Herbár - levanduľa angustifolia
Levanduľa je poloker, pozdĺž stonky rozvetvený. Pri kultúrnom pestovaní môže dosiahnuť výšku od 75 do 150 cm, v prírodnom prostredí na vápenato piesčitých pôdach max do 75 cm. Stonka odspodu postupne drevnatie. Listy sú protistojné, celistvookrajové, na povrchu jemne plstnaté. Kvety sú súmerné, obojpohlavné, typické pre čelaď hluchavkovité → s rúrkovito zvoncovým kalichom s fialovou dvojpyskovou korunou. Kvety majú belaso modrú, niekedy až fialovú farbu. Celá rastliny charakteristicky vonia, čím sa stáva prakticky nezameniteľnou.
Levanduľa je typický solitér. Najlepšie sa jej darí v suchých, dobre priepustných, piesočnatých alebo štrkových pôdach s pH 6 - 8,na plnom slnku. Anglická levanduľa má dlhý proces klíčenia → asi jeden mesiac a kvitne do štyroch mesiacov. Levanduľa potrebuje viac vetra a neznáša vysokú vlhkosť, kedy sa na ňu infikujú huby a plesne, špeciálne na korene. V oblastiach s vysokou vlhkosťou môže byť problémom hniloba koreňov v dôsledku hubovej infekcie.
Niektoré zdroje uvádzajú, že najlepším spôsobom zberu kvetov levandule je zdŕhanie kvetných súborov od stonky. Naše odporúčania sa sústreďujú na zber celej vňate, nakoľko bioaktívne látky z kvetu aj stonky, či listov levandule pôsobia synergicky ako celok. V prípade potreby len kvetov, povedzme na kozmetické účely je možné zdrhnúť tieto z už usušenej vňate. Kvet levandule obsahuje pomerne mnoho silice, a tak je teplota sušenia obmedzená na 30 C, bez priameho slnka. Vňať levandule nie je náročná na sušenie, nezaparuje sa, napriek tomu odporúčame sušenie v jednej vrstve.
Pri sušení kvetov počítajte so stratou 85 až 90%, takže z jedného kg sušených kvetov ostane na lieske 100 až 150 g sušiny. V prípade sušenia vňaťe sú straty na sušení okolo 65 až 75 %.