Výrobky z zeleru ►

Zeler je rastlina spomínaná v tradičnej arabskej a islamskej medicíne pod názvom "Karafs". V gréckej literatúre sa nazýval Udasaliyon.

Historická medicína pozná zeler už od staroveku. Zeleru pripisuje diuretické pôsobenie. Lonicerus vo svojom herbári z roku 1564 pripisuje zeleru emenagogický účinok (menštruáciu upravujúci). Významný taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli považoval buľvu a vňať zelera za účinné pri liečbe pečene a žltačky. Josef Weinmann považoval zeler za abortívny - t.j. počatiu zabraňujúci, avšak spochybňoval jeho afrodiziakálne účinky. 

Napriek tomu, že sa oficiálna farmakológia a historická medicína doteraz jasne nevyjadrili k zdravotným účinkom zeleru, faktom je, že pokiaľ ide o zastúpenie minerálov, vitamínov, silíc a flavonoidov, patrí medzi najexponovanejšie druhy zeleniny. 

čo je nové?  herbár   zeler

Herbár - zeler voňavý 

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Asteridy

7. Čeľaď: Apiales

8. Podčeľaď: Apiaceae

9. Rod: Apium

10. Druh: Apium graviolens

POPIS

Zeler voňavý je dvojročná rastlina.. Vo voľnej prírode sa vyskytuje zriedka, kultúrne varianty sa pestujú v záhradách a sadoch.

STANOVIŠTIA

Zeler obľubuje teplé a vlhké stanovištia. Divý zeler (var silvestre) môžeme objaviť veľmi zriedka na južnom slovensku ako nálet, často je považovaný za Rozpuk jedovatý. Častejšie sa vyskytuje v južnej Európe na morských pobrežiach

Kultúrny Zeler  je na pôdne podmienky pomerne náročný. Vyžaduje hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy, dostatočne zásobené humusom a s dostatkom vápnika. Na jeseň sa odporúča zapracovať dobre vyzretý maštaľný hnoj. Okrem toho má zvýšené nároky na dostatočnú pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Na teplo nie je náročný, avšak sucho neznáša. Je citlivý na jarné neskoré mrazíky, následkom čoho je predčasné kvitnutie. Okrem toho je veľmi náročný na dusík, potom na draslík a fosfor. Zeler vyžaduje pôdy s pH 6,3-7,5 a preto vyvápnenie pôdy na optimálnu úroveň,je nevyhnutné hneď pri predplodine. Použitie dusíkatého vápna má za výsledok zároveň zníženie výskytu septoriózy listov.

Sadenice pestujeme v parenisku o začiatku mája. Vysádzame na dobre pripravený pozemok do sponu 0,50x0,35 m až 0,50x0,50 m. Sadenice na vysádzanie upravíme tak, že im skrátime korene na dĺžku 20 mm a listy o 1/3. Priesadu pred vysádzaním dôkladne prelejeme vodou. Rastliny vysádzame rovnako hlboko, ako rástli v parenisku. Pri pestovaní zeleru je dôležitá hĺbka vysádzania. Priesadu vysádzame po koreňový krčok, nie však hlbšie, než rástla v parenisku. Srdiečko sa nesmie zasypať. Pozemok po vysadení zavlažujeme. Veľkopesovatelia používajú proti chorobám, najmä septorióze  meďnaté fungicídy a herbicídy proti zaburineniu. pre nás ostatných je samozrejmé pestovanie v biologicky čistom prostredí a to i za cenu nižších výnosov.

LIEČITEĽSTVO

Medzi liečivé časti zeleru používané pri liečbe patrí list,  semená, stonka a koreň.   Korene pomáhajú pri liečbe ochorení pečene, sleziny a žltačky. Zeler sa používa proti hlístam, kĺbovým problémom, žalúdočným ťažkostiam (tlmenie bolestí zvierania a plynatosti) a kŕčom, ďalej sedatívum, karminatívum, diuretikum, močovému kameňu, močové antiseptikum, obličkové kamene, emenagogum, laxatívum, bronchitída, astma, osteoartritída a artritická bolesť. Tiež uvoľňuje  dych a stimuluje produkciu semena a libida svojou ochrannou a to inhibíciou  valproátu sodného a zvyšuje produkciu materského mlieka. Zeler sa používa ako srdcové tonikum na zníženie krvného tlaku a celkového cholesterolu  alebo hyperlipidémie všeobecne. Má dôležité účinky, ako je zachovanie žalúdočnej sliznice, zníženie krvného tlaku a posilnenie srdca. Jeho koreň vedie k zvýšeniu vápnika a zníženiu draslíka v srdcovom tkanive. Má tiež potenciálne výhody súvisiace s chudnutím, pretože ide o nízkokalorickú zeleninu. Má pozitívny vplyv na imunitný systém, pretože obsahuje niektoré vitamíny ako vitamín C a vitamín A.

Koreň zeleru obsahuje ftalidové glykozidy, asi 0,2 % furokumarínov, flavonoidy a flavonoidové glykozidy (hlavne apigenín, luteolín, chrysoeriol a kvercetín v kombinácii s príslušnými glykozidmi). Listy zeleru obsahujú veľké množstvo antioxidačných molekúl a sú kľúčovým zdrojom prírodných flavonoidov z potravy. Chemické zložky koreňových extraktov zeleru obsahujú flavonoidy, antioxidanty, polyacetylény, kumaríny, ftalidy ( d-limonén, selinén a iné príbuzné ftalidy), neocnidilid, cnidilid, Z -lingustilid, senkyonolid, kyselina linolová, omega-6 mastná kyselina a apiol. Hlavnými aktívnymi zložkami zeleru sú l -3- n -butylftalid, sedanolid, kyselina linolová, flavonoidy, fenolové zlúčeniny a prchavé oleje, ktoré sa extrahujú z jeho rôznych častí vrátane koreňov, listov a semien. Ďalej obsahuje nediferencovanú kyselinu olejovú (0,065 g), celkové polynenasýtené mastné kyseliny (0,148 g), 18:2 nediferencovanú kyselinu linolovú (0,148 g), luteín + zeaxantín (1 μg), apigenín (2,4 mg) a kvercetín (0,18 mg ) na 100 g.

Hlavné zložky z esenciálneho oleja kvantifikované v semenách rastlín Apium boli limonén, kumaríny, bergapten, mastné kyseliny a ftalidy. Z -ligustilid a Z -butylidenftalid, β-salinén, selinén, apiol, santalol, sedanolid, kyselina sedanová, kyselina citrónová, izocitrónová, fumárová, jablčná a vínna boli kvantifikované v semenách rastlín Apium a olejovej, palmitovej, palmitolejovej, petroselinitovej kyselina petroselaidová, stearová, myristová, myristolejová (všetky kyseliny boli kvantifikované v pevných olejoch).