Kaliémia
práve čítate
Natrémia
Hemochromatóza
Kaliémia ambulancia
Stručne
Kaliémia je pojem, ktorý udáva hodnoty kália → draslíka v sére, resp v moči. V pokračovaní tohto článku budeme prvok kálium nazývať draslík. V tele človeka je obsiahnutých asi 50 mmol/kg
hmotnosti. Celkovo je v tele dospelého človeka asi 3500 až 4000 mmol K+ →
cca 90 až 100 g.. Z tohto množstva sa 98 % nachádza vo vnútri bunky → v intracelulárnych tekutinách a 2 % v extracelulárnych tekutinách. Draslík sa nenachádza vo všetkých bunkách v rovnakom množstve. V erytroicytoch sa nachádza asi 45 mmol K+/l a vo svalových bunkách 160 mmol Vo svalových bunkách je uložených približne 75% zásob draslíka.
Referenčné hodnoty kália v ľudskom tele
- plazma: 3,8 - 5,4 mmol/l
- moč: 45 - 90 mmol/deň
- denná bilancia: 50 - 100 mmol [2 až 4 g]
Funkcie draslíka v organizme
Draselný ión je hlavný intracelulárny katión. . Vo vnútri bunky plní dôležitú úlohu pri tvorbe a rozpade adenosintrifosfátu →ATP,. Okrem toho je draselný ión v bunkách naviazaný na bielkoviny a gykogén.
Draslík je dôležitý hlavne pre správnu funkciu všetkých buniek a tkanív v ľudskom tele. Spoločne so sodíkom pomáha regulovať hladinu tekutín v organizme. Predstavme si, že v tele človeka s hmostnosťou 80 kg je cca 48 l vody., z toho cca 20 l sa nachádza v bunkách a zvyšok sa nachádza v krvi a tkanivách. Je to práve draselný ión v spolupráci so sodíkovým iónom, ktoré ovplyvňujú
- distribúciu vody a rovnováhu elektrolytov.
- normálnu činnosť obličiek
- acidobázickú homeostázu
- gastrointestinálnu motilitu
- cievny tonus
- kontrolu krvného tlaku
- normálnu činnosť srdca
- normálnu činnosť nervov
Homeostáza draslíka v organizme
Udržanie hladiny draslíka v referenčných pásmach → homeostáza draslíka, je, podobne ako pri iných elektrolytoch zásadná úloha pre udržanie života. Hovoríme tu o hladinách draslíka v plazme, pomere intracelulárnych a extracelulárnych koncentrácií draslíka a rovnováhe príjmu draslíka v potrave a výdaja draslíka v moči.
Plazmatický draslík sa za normálnych okolností udržiava na úrovni 3,5 až 5,5 mmol, viacerými mechanizmami. Hladiny mimo tohto rozsahu sú spájané so zvyšujúcou sa mierou úmrtia a zvýšenými komplikáciami srdcových chorôb a porúch renálnych funkcii.. V dennom príjme potravy sa nachádza cca 40 až 50 mmol [cca 2000 mg K+], čo je násobne viac, ako je prítomné v celej plazme 20–25 mmol.. Ak by počas dňa nedošlo k riadenému vylučovaniu draslíka, jeho obsah v plazme by sa zdvojnásobil, a to je život ohrozujúci stav.
Absorbcia draselných iónov zo stravy prebieha v tenkom čreve s približne 80% účinnosťou [stolicou sa vylúči cca 10 mmol K+ denne]
Absorbovaný draslík sa ukladá z plazmy do svalových buniek, aby nedošlo k zvýšeniu koncentrácie K+ v plazme. Naopak, počas noci sa draslík uložený v bunkách uvoľňuje do plazmy.. Bilancia draslíkových iónov → K + je regulovaná v distálnom tubule a v zberných kanálikoch obličiek.Riadi sa pritom:
množstvom privádzaného K + v potrave; množstvom Na + a rýchlosťou toku v distálnom tubule;
aktuálnym stavom ABR
aktivitou mineralokortikoidov
schopnosťou distálneho tubulu odpovedať na mineralokortikoidy
druhom a zameniteľnosťou aniónov.
Predpokladá sa, že pri náhlom zaťažení organizmu K + dochádza prechodne k vzostupu K + v ECT → zvýšenie sekrécie glukagónu → hyperglykémia → zvýšenie sekrécie inzulínu → zvýšená utilizácia glukózy bunkami a tým k prenosu glukózy do bunky spolu s K + . [1]
Koncentračný gradient medzi ECT a ICT (cca 110–140 mmol/l) je udržovaný Na + /K + -ATPázovou pumpou v bunkovej membráne.