V rokoch 1968 až 1983 vykonali Jochanan Benbassat, MUDr; Pavol Froom, MUDr; Michael Feldman, MUDr; a kol klinickú šúdiu v skupine 1000 asymptomatických mužov vo veku od 15 do 33 rokov. Je to pomerne stará štúdia, avšak výsledky sú prinajmenšom zaujímavé. vyšetrovaný bol močový sediment na kumulatívnu incidenciu štyroch až šiestich alebo viacerých druhov bielych krviniek.
107 jedincov malo leukocytúriu pri dvoch a viac vyšetreniach v rámci piatich po sebe nasledujúcich vyšetrení. U 106 subjektov bolo 140 kultúr moču sterilných. V 28 prípadoch bol aj moč po kultivácii na Mycobacterium tuberculosis sterilný. Intravenózna pyelogramy získané v ôsmich prípadoch boli normálne. Renálna biopsia v jednom prípade s rekurentnou hematúriou a stopovou proteinúrou ukázala fokálnu glomerulonefritídu. Všetci jedinci sú v aktívni bez močových symptómov súčasnosti v priemere a 7.6. roka po zistení leukocytúrie. Chabé vysvetlenie je, že u starších dievčat a mladistvých dochádza ku kontaminácii moču sekréciou z genitálu, a preto sú zistené hodnoty tzv. fyziologickej leukocytúrie vyššie ako u iných pacientov.
Leukocytúria býva asociovaná s infekciou obličkového parenchýmu a vývodných močových ciest, avšak pre diagnózu infekcie nie je rozhodujúcim nálezom.
Pri pyelonefritíde (akútnom zápale obličky) sa v moči môžu nachádzať aj epitelové bunky alebo leukocytové valce. Pri infekcii v dolných močových cestách, osobitne pri pretrvávajúcich infekciách a pri asymptomatickej bakteriúrii (prítomnosť baktérií v moči), často leukocyty v moči nie sú zistiteľné. Zriedkavejšie je leukocytúria sprievodným prejavom urolitiázy (močových kameňov), tumoru alebo erózie mukózy (sliznice). Všeobecne sa leukocytúrii neprisudzuje veľký diagnostický a prognostický význam. (zdroj: františek jablončík)