čo je nové?     slovník, písmeno L    lipoproteíny

Lipoproteíny

Stručne

Lipoproteíny sú nekovalentné makromolekulové komplexy, ktoré vo väzbách nezdieľajú spoločné elektróny. Sú zložené z lipidov a špecifických transportných proteínov, tzv. apolipoproteínov. Rôzne typy lipidov a proteínov tvoria rôzne druhy lipoproteínových častíc, ktoré sa delia na základe svojej hustoty.

Menej stručne

Azda najdôležitejšou funkciou lipoproteínov je premena inak lipofilného cholesterolu na hydrofilné komplexy triacylglycerolov, cholesterolu a jeho esterov.

Štruktúra lipoproteínovej častice

Lipoproteíny sú častice tvorené jadrom a obalom. Jadro obsahuje hydrofóbne triacylglyceroly a estery cholesterolu. Obal je tvorený z molekúl polárnych fosfolipidov a neesterifikovaného cholesterolu a jednej alebo viacerých molekúl špecifických bielkovín označovaných apolipoproteíny, označované aj ako apoproteíny. Väzba lipidov na proteíny je nekovalentná, takže môže ľahko dochádzať k výmene apoproteínov a lipidov medzi jednotlivými časticami. Apoproteíny označujeme veľkými písmenami a pre ďalšie členenie sú vyhradené rímske a arabské číslovky, napr. apo AI, apo A II, apo B 100, apo B 48. Lipoproteínové častice v krvi sa líšia obsahom lipidovej zložky a druhom apoproteínu.

Druhy lipoproteínov

Lipoproteínové častice v krvi sa líšia obsahom lipidovej zložky a druhom apoproteínu.  Vzájomná väzba lipidov na proteíny je nekovalentná, takže jednotlivé atómy v molekule nezdieľajú spoločné slektróny a preto môže ľahko dochádzať k výmene apoproteínov a lipidov medzi jednotlivými časticami.

Na delenie lipoproteínov je možné využiť buď rozdielny obsah lipidovej zložky alebo rozdielnu veľkosť náboja bielkoviny. V prvom prípade sa lipoproteíny delia ultracentrifugáciou na základe rozdielnej hustoty závislej na pomere medzi lipidovou a bielkovinovou zložkou. Pomocou ultracentrifugácie, ktorá je dostupná skôr na výskumných pracoviskách, rozlišujeme tieto základné typy lipoproteínov:

1. chylomikróny
2. lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou  → very low density lipoproteín – VLDL
3. lipoproteíny so strednou hustotou → intermediate density lipoproteín – IDL
4. lipoproteíny s nízkou hustotou →  low density lipoproteín – LDL
5. lipoproteíny s vysokou hustotou → high density lipoproteín – HDL.

V praxi sa však viac využíva na delenie lipoproteínových častíc elektroforézy, ktorá je umožnená rozdielnou veľkosťou náboja bielkovín lipoproteínov. Podľa elektroforetickej pohyblivosti delíme lipoproteíny na tieto triedy:

1. chylomikróny;
2. α-lipoproteíny→ zodpovedajú HDL
3. pre-β-lipoproteíny → zodpovedajú VLDL;
4. β-lipoproteíny  → zodpovedajú LDL.

Inou možnosťou separácie je rozdeľovacia chromatografia . Delenie lipidov pomocou tenkovrstevnej chromatografia (TLC) je založené na rozdielnej rozpustnosti rôznych lipidov v polárnych a nepolárnych rozpúšťadlách.