čo je nové?  slovník, písmeno M   mastocyty

Mastocyty

Stručne

Mastocyty → nazývané tiež žírne bunky, alebo aj heparinocyty sú bunky → biele krvinky vyvíjajúce sa z myeloidnej línie a   vyskytujúce sa v rôznych tkanivách,  najčastejšie v koži a v tráviacej sústave. Mastocyty obsahujú granule s heparínom  a histamínom.

Vznik mastocytov a funkcia

Mastocyty vznikajú v hematopoetických kmeňových bunkách, podobne ako krvné bazofilné granulocyty a plnia aj podobnú funkciu. Podľa výskytu v tkanive delíme mastocyty na spojivové a sližničné. Sú to jedny z prvých buniek aktivovaných pri zápale a v obrane proti infekciám spôsobeným parazitmi zohrávajú podstatnú úlohu. Spoločne s bazofilmi môžu byť zodpovedné za vznik anafylaktického šoku a ich funkcia úzko súvisí so vznikom alergií.

Keď príde mastocyt do styku s patogénom, ktorý v tomto prípade nazvime alergén → napr. peľové zrno alebo mnohobunkový parazit, nadviaže sa prostredníctvom Fc fragmentu molekuly imunoglobulínovej protilátky (IgE) na povrch týchto antigénov a vyleje obsah svojich vačkov. K aktivácii mastocytu môže dôjsť aj pri kontakte s bakteriálnou DNA sprostredkovaným Toll-like receptormi.