Aromatická vytrvalá bylina z čelade hluchavkovité (lamiaceae) s plazivým podzemkom a priamou rozvetvenou stonkou, vyrastajúcou do výšky od 50 do 120 cm. Listy sú 3-5 cm dlhé, na okrajoch kučeravé, na lícnej strane zelené, na rube šedozelené. Kvety sú pyskaté, červenofialové, plody sú tvrdky, zriedka semená. Mäta kučeravá kvitne od júna do septembra.
Mäta kučeravá obľubuje vhlké stanovištia s dostatkom tepla. . Nájdeme ju na pobrežiach potokov, jazier a riek a naplaveninách, na lúkach i na rumoviskách a ľudskou činnosťou poznačených miestach. Mäta uprednostňuje bohatú pôdu s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. Pri pestovaní v záhrade majte na pamäti, že má rada polotieň,v prípade vystavenia celodennému slnečnému svitu bude potrebné pravidelné zalievanie na koreň.
OBSAHOVÉ LÁTKY A LIEČITEĽSTVO
Hlavnou obsahovou látkou mäty kučeravej je silica (1-2,5%), v ktorej sú zastúpené karvon (40- 66 %), dihydrokuminylacetát a dihydrokarveol acetát, Podľa stanovišťa môže mäta kučeravá obsahovať kolísavé množstvá cineolu, limonénu, felandrenu, triesloviyn (do 6 %), horčiny a flavonoidy (diosimin a hesperidin). Uvedené fenoly majú v mäte významné biologické účinky - sú prirodzenými obrannými látkami a podporujú biologické procesy. Toto svoje poslanie si zachovávajú aj v ľudskom organizme a sú významnými bojovníkmi v boji proti voľným kysličníkom - sú antioxidanty. Mäta je jedna z piatich bylín, v ktorých je zastúpená kyselina rozmarínová (zvyšné sú šalvia, materina dúška, medovka a pamajorán. Kyselina rozmarínová je v posledných rokoch považovaná za jednu z najúčinneJších kyselín v boj proti vírusom s celkovo protizápalovým účinkom a tvorí účinnú zložku bylinného extraktu.
Okrem toho sa mäta kučeravá používa tradične na liečbu prechladnutia, kašľa, astmy, horúčky, obezity, žltačky a tráviacich problémov.
Najviac silíc obsahujú listy, v stonkách je viac tanínov a trieslovín. Mimoriadne cenený je esenciálny olej z mäty, klasicky sa používa sušený list mäty, mätový sirup, či mätová tinktúra.
Dôležité je, že toxikologické výskumy M. spicata preukázali bezpečnosť tohto druhu v rôznych dávkach a v rôznych obdobiach života, čo odôvodňuje jeho použitie v tradičnej medicíne či už jednotlivo alebo ako súčasť bylinných zmesí.