čo je nové?   slovník, písmeno M    monocyty

Monocyty

Stručne

Monocyty tvoria časť bielych krviniek → leukocyty.  Spomedzi leukocytov sú najväčšie, tvoria 3 až 8% celkového množstva leukocytov v periférnej krvi. Monocyty sú v periférnej krvi pasívne. Ich hlavnou úlohou je vytvoriť zásobáreň makrofágov pre potreby tkanív v organizme. V prípade vzniku imunitnej odpovede organizmu na antigén a následné potreby makrofágov sa môže zvyšovať percentuálne zastúpenie monocytov v krvi. Stav je označovaný ako monocytóza. Tento jav má diagnostický význam pri hematologickom vyšetrení. 50% monocytov je uložených v slezine.

Na základe expresie molekúl CD14 a CD16 rozlišujeme 3 subpopulácie monocytov:

1. Klasické monocyty s vysokou expresiou molekuly CD14, ale bez expresie molekuly CD16 (CD14 ++ CD16 − ).

2. Intermediárne monocyty s vysokou expresiou molekuly CD14, ale s nízkou expresiou molekuly CD16 (CD14 ++ CD16 + ).

1. Neklasické monocyty s nízkou expresiou molekuly CD14 as vysokou expresiou molekuly CD16 (CD14 + CD16 ++ ).

Klasické monocyty produkujú vo veľkej miere cytokíny IL-6 , IL-8 a chemokíny CCL-2 a CCL3.  Oproti tomu intermediárne a neklasické monocyty sekretujú cytokíny IL-1β a TNF-α, preto sú niekedy označované aj ako prozápalové monocyty. 

Monocyty prispievajú k vzniku aterosklerotických plakov. Väzbou chemokínu CCL2, ktorý je produkovaný endoteliálnymi bunkami, na receptor CCL2 na monocytoch sa monocyty dostávajú do tepien. Zároveň vychytávajú lipidy a menia sa na penité bunky. Môžu tak fagocytovať oxidovaný nízkodenzitný lipoproteín, čo zo začiatku vedie vďaka silnej aktivácii prirodzenej imunity k ochrannému účinku.  Avšak ďalšia progresívna migrácia monocytov vedie k veľkej tvorbe penitých buniek, ktoré prispievajú k vzniku aterosklerotických plakov.