čo je nové?    slovník, písmeno O   oxidačný strres

Oxidačný stres

Stručne

Voľný radikál je atóm alebo skupina atómov, ktorý má jeden alebo viac nespárovaných voľných elektrónov. Môžu mať pozitívny, negatívny alebo neutrálny náboj. Voľné radikály vznikajú ako medziprodukty pri mnohých biochemických reakciách a sú prirodzenou súčasťou organizmu. Keď ich však vznikne nadmerné množstvo, môžu výrazne poškodiť široké spektrum makromolekúl. Význačným rysom voľných radikálov je ich extrémne vysoká chemická reaktivita, ktorá je príčinou problémov, ktoré v organizme spôsobujú.

Existuje mnoho typov radikálov, ale najväčšiu pozornosť pútajú tie, ktoré sú v biologických systémoch derivované z kyslíka a sú známe ako reaktívne formy kyslíka. Kyslík má zvyčajne dva nespárované elektróny a práve vďaka nim je veľmi náchylný k vzniku radikálov. Radikály kyslíka sú generované konštantne ako bežná súčasť aeróbneho života. Sú súčasťou mnohých enzymatických reakcií. Ich nadbytok vzniká napríklad v bielych krvinkách, bunkách vystavených abnormálnemu prostrediu a ionizujúcemu žiareniu. Nadbytku reaktívnych foriem kyslika v organizme hovoríme oxidačný stres.

Oxidačný stres je výsledok zvýšenej produkcie reaktívnych foriem kyslíka ROS  a/alebo zníženia ich eliminácie. ROS - napr. superoxidový anión, peroxid vodíka, hydroxylové radikály a peroxidy lipidov) môžu vznikať ako normálne produkty aeróbneho metabolizmu, ale za patofyziologických podmienok môžu byť produkované zvýšenými rýchlosťami. ROS napádajú biologické makromolekuly, ako sú membránové lipidy, nukleové kyseliny, sacharidy a proteíny, čo vedie k poškodeniu

Obranné mechanizmy ľudského organizmu proti oxidačnému stresu

Ľudské telo má vrodené obranné mechanizmy proti oxidačnému stťresu,  ako je superoxiddismutáza, glutatiónperoxidáza, kataláza, glutatión, ubichinón a napríklad aj kyselina močová, ktoré neutralizujú voľné radikály vo forme endogénnych antioxidantov.

Avšak ani táto armáda prirodzených endogénnych antioxidantov nemusí byť dostatočná, najmä v podmienkach zvýšeného oxidačného stresu asociovaného so zápalom. Rastliny ako bohatý zdroj fenolových kyselín → prírodných antioxidantov môžu dopĺňať endogénne antioxidačné systémy do bodu, kedy sú hladiny dostatočné.  Čelade s významným obsahom fenolov sú napríklad Lamiaceae Fabulaceae a Asteraceae. Majú silnejší antioxidačný potenciál ako rastliny pochádzajúce z čeľade Apiaceae. 

Medzi najvýznamnejšie rastlinné antioxidanty z čeľade Lamiaceae patria rozmarín lekársky [Rosmarinus officinalis] šalvia lekárska [Salvia officinalis], tymián obyčajný [thymus vulgaris], pamajorán obyčajný [Origanum vulgare] bazalka pravá [Ocimum basilicum], medovka lekárska [Melissa officinalis].