čo je nové?    slovník, písmeno P   plazmatické bunky

Plazmatické bunky

Stručne

Plazmatické bunky,  nazývané aj plazmatické B bunky alebo efektorové B bunky, sú biele krvinky, ktoré vznikajú v lymfoidných orgánoch v kostnej dreni. Vylučujú veľké množstvá proteínov nazývaných protilátky v reakcii na prezentované špecifické látky nazývané antigény . Tieto protilátky sú transportované z plazmatických buniek krvnou plazmou a lymfatickým systémom do miesta cieľového antigénu, kde iniciujú jeho neutralizáciu alebo deštrukciu. B bunky sa diferencujú na plazmatické bunky, ktoré produkujú molekuly protilátok úzko modelované podľa receptorov prekurzorových B buniek.

Vývojovo sú plazmatické bunky konečným štádiom bunkovej rady, ktorá začína nezrelým B-lymfocytom. Vývoj na plazmatickú bunku je podmienený kontaktom s cudzorodým antigénom.

Vo väzivách sa nachádza v pomerne malom množstve, ich hojný výskyt je pozorovaný v kostnej dreni, lymfatických uzlinách a v sliznici tráviaceho traktu.

Funkcie a systematické delenie plazmatických buniek

Plazmatické bunky nemôžu meniť triedy protilátok, nemôžu pôsobiť ako bunky prezentujúce antigén, pretože už nevykazujú MHC-II, a neprijímajú antigén, pretože už nevykazujú významné množstvá imunoglobulínu na bunkovom povrchu. Pokračujúce vystavenie antigénu prostredníctvom týchto nízkych hladín imunoglobulínu je však dôležité, pretože čiastočne určuje životnosť bunky.

Životnosť, trieda produkovaných protilátok a umiestnenie, kam sa plazmatická bunka presunie, tiež závisí od signálov, ako sú cytokíny, ktoré sa dostanú z T bunky počas diferenciácie. Diferenciácia prostredníctvom antigénovej stimulácie nezávislej od T buniek (stimulácia B bunky, ktorá nevyžaduje zapojenie T bunky) môže nastať kdekoľvek v tele a výsledkom sú bunky s krátkou životnosťou, ktoré vylučujú protilátky IgM. Procesy závislé od T buniek sa delia na primárne a sekundárne reakcie: primárna odpoveď (čo znamená, že T bunka je prítomná v čase počiatočného kontaktu B bunky s antigénom) produkuje bunky s krátkou životnosťou, ktoré zostávajú v extramedulárne oblasti lymfatických uzlín; sekundárna odpoveď produkuje bunky s dlhšou životnosťou, ktoré produkujú IgG a IgA a často putujú do kostnej drene. Napríklad plazmatické bunky budú pravdepodobne vylučovať protilátky IgG3, ak dozrievajú v prítomnosti cytokínu interferónu-gama. Keďže dozrievanie B buniek zahŕňa aj somatickú hypermutáciu (proces dokončený pred diferenciáciou na plazmatickú bunku), tieto protilátky majú často veľmi vysokú afinitu k svojmu antigénu.

Plazmatické bunky môžu produkovať iba jeden druh protilátky v jednej triede imunoglobulínu. Inými slovami, každá B bunka je špecifická pre jeden antigén, ale každá bunka môže produkovať niekoľko tisíc zodpovedajúcich protilátok za sekundu. Táto plodná produkcia protilátok je neoddeliteľnou súčasťou humorálnej imunitnej odpovede .

Poruchy tvorby plazmatických buniek

Niekedy sa stane, že sa tvorba plazmatických buniek vymkne spod kontroly. Výsledkom sú dnes dobre zdokumentované ochorenia 

• Mnohopočetný myelóm 
• Waldenströmova makroglobulinémia
• Leukémia plazmatických buniek 

Najčastejšie pozorujeme mnohopočetný myelóm, pri ktorom malígne plazmatické bunky pokračujú v produkcii protilátok → paraproteínov. Monoklonálna gamapatia neurčitého významu →MGUS je dyskrázia plazmatických buniek charakterizovaná sekréciou myelómového proteínu do krvi a môže viesť k mnohopočetnému myelómu. 

Predpokladá sa, že bežná variabilná imunodeficiencia je spôsobená problémom v diferenciácii z lymfocytov na plazmatické bunky. Výsledkom je nízka hladina protilátok v sére a riziko infekcií.

Primárna amyloidóza → AL je spôsobená ukladaním nadbytočných imunoglobulínových ľahkých reťazcov, ktoré sú vylučované z plazmatických buniek.