Košík
0
0,00 €
Polycystóza obličiek - ambulancia
práve čítate
čo je nové? ambulancia ochorenia obličiek polycystóza obličiek
Polycystóza obličiek ambulancia
Stručne
Polycystóza obličiek je pojem súhrnne označujúci autozomálne dominantnú polycystickú chorobu obličiek a autozomálne recesívnu chorobu obličiek. Polycystóza je dedičné ochorenie spôsobené poruchou génov Pkd1 a Pkd2, ktoré kódujú proteíny ovplyvňujúce funkčnosť primárneho cília → bunkovej organely vychádzajúcej z membrány renálnych epiteliálnych buniek do lumenu nefrónu. Porucha biogenézy alebo zlyhanie funkcie primárneho cília ovplyvňuje proliferáciu, prežívanie, polaritu a sekréciu renálnych epiteliálnych buniek. Výsledkom je tvorba cýst a progresívna strata obličkovej funkcie.
[Zdroj RNDr. Katarína Skalická, PhD.]
Patogenéza ochorenia
Pri autozomálne dominantnej forme polycystózy obličiek → ADPKD, je najčastejšiou príčinou mutácia génu PKD1 na 16. chromozóme →90%. Vzniká patologický štrukturálny glykoproteín polycystín, ktorý je stavebnou súčasťou bazálnej membrány renálnych tubulov. V priebehu života sú takto postihnuté tubuly dilatované a nefunkčné.
Autozomálne recesívna polycystická choroba obličiek → ARPKD, alebo aj juvenilná forma PKD, je podstatne vzácnejšia vrodená chyba (incidencia 1:20 000 – 40 000) a je spôsobená génovou mutáciou na 6. chromozóme. Prejavuje sa rýchlym rozvojom renálnej insuficiencie v popôrodnom období. U detí s touto chorobou sa v blízkom veku vyskytuje hypoplázia pľúc, oligohydramnión alebo fibróza pečene s rozvojom portálnej hypertenzie.
Príznaky polycystózy obličiek
Táto choroba prebieha vo väčšine prípadov bezpríznakovo, často sme svedkami náhodných nálezov pri USG. V neskoršom štádiu ochorenia sa objavujú príznaky v podobe bolesti bedier alebo brucha, hematúrie, infekcií močových ciest, nefrolitiázy, hypertenzie, pečeňových cýst, prolapsu mitrálnej chlopne, intrakraniálnej aneuryzmy alebo postupného zhoršovania renálnych funkcií. Vyššie uvedené príznaky sa dostavujú až v adolescentnom či strednom veku .
Diagnostika polycystózy obličiek
Väčšina prípadov polycystózy obličiek je objavená náhodne pri USG vyšetrení. Však jestvujú príznaky a indície, ktoré naznačujú prítomnosť polycystózy. V prvom rade je pozitívna rodinná anamnéza, nasleduje ak mierna hematúria → krv v moči, alebo proteinúria → príliš veľa bielkovín v moči. Krv v moči vieme zistiť vituálne, zvýšený obsah bielkovín sa prejavuje zvýšenou penivosťou, čo vieme detekovať zberom moču do nádoby a potrepaním. V prípade, že sa objavia bublinky a moč pení, ide pravdepodobne o proteiúriu.
Medicínska liečba polycystózy obličiek
V súčasnosti jestvuje niekoľko liečebných stratégii, avšak kauzálna liečba dostupná nie je. Tolvaptan je liek klinicky dostupný pre pacientov s ADPKD. Tolvaptan pôsobí ako antagonista V2R → vazopresínových receptorov a funguje tak, že znižuje hladinu intracelulárneho cAMP, aby inhiboval abnormálnu proliferáciu v obličkách ADPKD a tým znižoval krvný tlak. Na Slovensku je účinná látka tolvaptan dostupná v liekoch Jinarc 15, resp 30 g. Pri aplikácii tolvaptánu sa však objavil signál rizika toxicity pečene, ktorý sa vyznačuje extrémne zvýšenou hladinou ALT a je potrebné ho počas liečby starostlivo sledovať. Lixivaptan je novší, nepeptidový, perorálny špecifický antagonista V2R, vykazuje relatívne zachovanú funkciu obličiek (štádium 1 a 2) a stredne poškodenú funkciu obličiek (štádium 3). Ďalšou skupinou liekov sú analógy somatostatínu, lanreotidu a oktreotidu, ktoré spomaľujú progresiu ADPKD inhibíciou chlórového kanála. V klinických štúdiách však nepreukázali významný vplyv na funkciu obličiek.
Okrem toho sa za možné stratégie vývoja lieku ADPKD považujú aj zásahy do abnormálnych signálnych dráh, metabolický a dietetický prístup. Napríklad inhibítory mTOR (everolimus a sirolimus), metformín (agonista AMPK), 2-deoxyglukóza (2DG) (analóg glukózy, ktorý môže paralyzovať glykolytickú dráhu), inhibítory tyrozínkinázy (bosutinib a tesevatinib) a diéta s obmedzením kalórií o všetkých sa uvádza, že spomaľujú rast cýst u pacientov s ADPKD v rôznom rozsahu. Ale žiadne z týchto liečiv uvedených vyššie sa nepovažuje za uspokojivé terapeutické činidlo pre ADPKD pre ich nevýhody, ako sú nestabilné účinky na spomalenie progresie ochorenia, obmedzené aplikácie liečiv akvaretického typu a malý účinok na stratu funkcie obličiek.
