Infekcie krvi

Ochorenia červených krviniek 

Ochorenia bielych krviniek

Ochorenia krvných doštičiek

práve čítate

Ochorenia plazmy

Iné abnormality krvi

čo je nové?    ambulancia    ochorenia krvi  ochorenia krvných doštičiek

Ochorenia krvných doštičiek  ambulancia 

Stručne

Krvné doštičky, tiež nazývané trombocyty, tvoria bezfarebnú zložku krvi. V ľudskom organizme plnia funkciu zrážania krvi pri traumatických udalostiach alebo systémových ochoreniach spojených s vnútorným krvácaním.

Krvné doštičky sa tvoria v kostnej drení. Priemerný normálny počet krvných doštičiek je medzi 250 000 a 260 000 buniek/mm3, hoci vo väčšine laboratórií existuje široký rozsah akceptovaných hodnôt, ktoré siahajú od 150 000 do 400 000/ mm3. Táto hodnota nie je závislá na veku ani na pohlaví. Pokles počtu doštičiek pod fyziologickú hranicu sa označuje ako trombocytopénia, vzostup ako trombocytóza. Približne 2/3 trombocytov sa nachádza v krvnej cirkulácii a 1/3 v slezine. V laboratórnom náleze sa trombocyty označujú skratkou PLT → platelets. 

Trombocyty sú bezjadrové, →neprebieha proteosyntéza. Obsahujú mitochondrie → tvorba ATP a ADP a rezíduá Golgiho aparátu a endoplazmatického retikula → zásobáreň vápenatých iónov. V cytoplazme sa nachádza systém prepojených kanálikov, spojený s povrchom doštičky s významom pre sekréciu. Denný tubulárny systém v cytoplazme obsahuje enzýmy pre syntézu derivátov kyseliny arachidónovej. 

Ako to funguje?

Megakaryocyty prechádzajú pred tvorbou krvných doštičiek určitými štádiami vývoja. Megakaryoblasty majú kompaktné, ale laločnaté jadrá a tenký okraj bazofilnej cytoplazmy a dosahujú veľkosť až 20 μm. Polyploidizácia alebo endomitóza až do štádia ploidie 32N prebieha iba v tejto bunke. V promegakaryocyte sa začínajú objavovať azurofilné granuly a jadro nadobúda tvar podkovy. Ďalším stupňom vývoja je granulovaný megakaryocyt, ktorý sa vyznačuje mnoholaločným jadrom, ružovou cytoplazmou, veľkosťou do 50 μm a veľkým počtom granúl. Konečné štádium vývoja, zrelý megakaryocyt, je charakterizované uvoľňovaním krvných doštičiek do sínusových priestorov. Každý megakaryocyt produkuje 1000 až 1500 krvných doštičiek.

Zdá sa, že produkcia krvných doštičiek je sprostredkovaná rozpustnými faktormi na dvoch úrovniach. Prvý pôsobí na úrovni kmeňových buniek a druhý na zrejúce megakaryocyty. Je možné pestovať megakaryocyty in vitro buď z krvi alebo z progenitorov kostnej drene, ktoré sa nazývajú CFU-Mega (jednotka tvoriaca kolónie – megakaryocyt). Zdá sa, že takéto testy vyžadujú MegaCSF, špecifický faktor stimulujúci kolónie, získaný zo séra alebo plazmy pacientov s aplastickou anémiou alebo supernatantové médium z lymfocytov stimulovaných fytohemaglutinínom. So zvýšenou produkciou tohto mediátora je populácia progenitorových buniek stimulovaná k deleniu, čo vedie k produkcii väčšieho množstva megakaryocytov. Nemá však žiadnu ďalšiu úlohu pri tvorbe krvných doštičiek. Pri akútnej trombocytopénii sa zvyšuje veľkosť megakaryocytov a počet ploidií, sprostredkované druhým stimulačným činidlom, nazývaným trombopoetín. Táto molekula má obmedzené spektrum aktivity, pôsobí iba na zrejúce megakaryocyty, to znamená, že nestimuluje tvorbu kolónií in vitro. Okrem toho trombocytóza, ktorá znižuje koncentráciu trombopoetínu, nespôsobuje úplnú inhibíciu progenitorov kostných megakaryocytov.