Poruchy metabolizmu cukrov

práve čítate

Príbeh inzulínu

Inzulín je životne dôležitý pre všetkých diabetikov prvého typu a využíva sa aj pri liečbe časti diabetikov druhého typu. Jeho objavenie v prvej polovici dvadsiateho storočia znamenalo faktický začiatok systematickej a účinnej farmakologickej liečby diabetu.

V druhej polovici devätnásteho storočia už vedci vedeli, že pankreas obsahuje zhluky buniek (Langerhansove ostrovčeky), ktoré vylučujú niečo, čo môže hrať úlohu pri trávení. Vďaka pokusu a náhode v roku 1889 prišli tiež na to, že odstránenie pankreasu spôsobilo (pokusnému psovi) diabetes, teda zvýšenie hladiny cukru v krvi. Liečba diabetu, resp. jeho príznakov (ktoré boli známe a popísané už stovky rokov), v tom čase znamenala využívanie extraktu z pankreasu. Výsledky ale boli spravidla vždy rovnaké: u pacientov sa prejavili vredy na mieste vpichu a toxické reakcie spojené s horúčkou a niekedy aj hypoglykémiou (nízka hladina glukózy v krvi).

Hrubý extrakt z pankreasu totiž obsahoval okrem inzulínu aj tráviace enzýmy, ktoré tieto problémy spôsobovali. Riešením, na ktorom od roku 1920 pracoval kanaďan Frederick Banting so svojim tímom, sa zdalo byť využitie iba tej časti pankreasu, ktorá produkovala inzulín - Langerhansových ostrovčekov. Veľký test ich výskumu prišiel 11. januára 1922, kedy dostal štrnásťročný chlapec v torontskej nemocnici prvú injekciu inzulínu (ešte pod názvom Isletín). Táto skúška sa ukázala byť sklamaním, keďže prípravok stále nebol dostatočne čistý a vyvolal alergickú reakciu. O dva týždne biochemik James Collip pripravil novú dávku, ktorá nevyvolala žiadne nežiaduce reakcie a dokázala znížiť hladinu cukru v krvi. Collip si síce najskôr nevedel spomenúť, ako presne sa k prípravku dopracoval, o niekoľko týždňov sa už ale mohla rozbehnúť výroba vo väčšom. Za extrakciu inzulínu dostali výskumníci v roku 1923 Nobelovu cenu.

Výskum a vývoj inzulínu sa v nasledujúcich rokoch rozbehol najmä v Dánsku, ktoré profitovalo z veľkých prasačích fariem na svojom území. Zvieratá boli totiž jediným dostupným zdrojom inzulínu pre diabetikov až do rozvoja genetiky. V roku 1958 získal inzulín druhú Nobelovu cenu, keď Frederick Sanger rozkľúčoval štruktúru jeho aminokyselín. Prvý geneticky skonštruovaný syntetický "ľudský" inzulín bol vyprodukovaný s použitím baktérie E. coli a rekombinácie DNA v roku 1978. Výskumníci vyrobili umelé gény pre oba proteínové reťazce, ktoré tvoria molekulu inzulínu. Šlo o jedno z prvých využití biotechnológií vo výrobe farmaceutík a od roku 1982 sa začal prvýkrát komerčne predávať biosyntetický "ľudský" inzulín. 

čo je nové?    ambulancia   poruchy metabolizmu cukrov

Poruchy metabolizmu cukrov  ambulancia

Stručne

Poruchy metabolizmu cukrov [niekedy nazývaných  aj sacharydov alebo uhlohydrátov] sú skupinou metabolických porúch. Normálne naše enzýmy rozkladajú sacharidy na glukózu. K poruche tohto cyklu môže prísť vplyvom nedostatku inzulínu, prípadne nedostatku niektorých enzýmov. Výsledkom je hromadenie cukru v krvi, alebo naopak, jeho akútny nedostatok, čo zvyčajne vedie k zdravotným problémom, z ktorých niektoré môžu byť vážne. 

Porucha metabolizmu cukrov - diabetes, je opisovaná ako zvýšenie hladiny glukózy v krvi po akomkoľvek druhu jedla. Podľa štatistík trpí týmto ochorením 2,8 % svetovej populácie a predpokladá sa, že do roku 2025 vzrastie na viac ako 5,4 %. Diabetes si vyžaduje včasnú diagnostiku, liečbu a zmenu životného štýlu. Je to ochorenie, ktoré postihuje mnoho ľudí a jednou z najčastejších príčin úmrtia v 21. storočí. Vysoká prevalencia, variabilná patogenéza, progresívny proces a komplikácie diabetu - to všetko zdôrazňuje naliehavú potrebu účinnej liečby. V súčasnosti sú na kontrolu diabetu dostupné rôzne liečby, ako je inzulínová terapia, farmakoterapia a diétna terapia. Existuje niekoľko typov liekov na zníženie glukózy, ktoré majú antidiabetické účinky prostredníctvom rôznych mechanizmov. Tieto mechanizmy zahŕňajú:                                      

1. stimuláciu sekrécie inzulínu sulfonylmočovinou a meglitinidmi 
2. zvýšenie periférnej absorpcie glukózy biguanidmi a tiazolidíndiónmi 
3. oneskorenie absorpcie sacharidov z čreva alfa-glukozidázou 
4. zníženie pečeňovej glukoneogenézy biguanidmi. 

Napriek výraznému pokroku v liečbe cukrovky, výsledky stále nie sú ani zďaleka v súlade s očakávaniami. Tieto liečby majú určité nevýhody, vrátane rezistencie voči liekom (zníženie účinnosti), vedľajších účinkov a dokonca toxicity. Napríklad sulfonylmočoviny strácajú účinnosť po 6 rokoch liečby u 44 % pacientov. Tiež sa hovorí, že lieky na zníženie glukózy nie sú schopné kontrolovať hyperlipidémiu. Okrem toho musia lekári zvážiť vedľajšie účinky liekov a ich vzájomné interakcie in vitro. Dnes sa odporúča mnoho liečebných postupov, ktoré zahŕňajú použitie liečivých rastlín. Väčšina rastlín obsahuje karotenoidy, flavonoidy, terpenoidy, alkaloidy, glykozidy a mnoho z nich má antidiabetické účinky. Antihyperglykemické účinky, ktoré sú výsledkom liečby rastlinami, sú často spôsobené ich schopnosťou zlepšiť výkonnosť pankreatického tkaniva, čo sa deje zvýšením sekrécie inzulínu alebo znížením črevnej absorpcie glukózy. Počet ľudí s cukrovkou v súčasnosti rastie a spôsobuje rastúce obavy verejnosti.