Post kovidový syndróm              práve čítate

čo je nové?    ambulancia   post kovidový syndróm

Post kovidový syndróm ambulancia

Stručne

Post kovidový syndróm alebo aj tzv dlhý kovid je vysiľujúce systémové ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmenej u 10 % závažných infekcií spôsobených akútnym respiračným syndrómom koronavírusom 2 →SARS-CoV-2. Dodnes bolo zistených viac ako 200 symptómov s dopadmi na viaceré orgánové systémy. 

Najčastejšie klinické dôsledky infekcie sars Cov 2

Post kovidový syndróm sa spája so všetkými vekovými skupinami a závažnosťami akútnej fázy ochorenia, s najvyšším percentom diagnóz vo veku 36 až 50 rokov a najviac prípadov je v skupine nehospitalizovaných pacientov s miernym akútnym ochorením. 

V tejto časti sa budeme venovať najčastejšie sa vyskytujúcim nálezom vrátane kardiovaskulárnych, trombotických a cerebrovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu, myalgickej encefalomyelitídy/syndrómu chronickej únavy →ME/CFS, nálezy sú často na pečeni, pľúcach, obličkách pankrease, tenkom a hrubom čreve. Okrem toho sa často vyskytujú poruchy imunitného a nervového systému. Ukazuje sa, že kovidová infekcia má závažný vplyv na početné orgány so širokou škálou patológií. Prezentácia patológií sa často prekrýva, čo môže vplývať na správnosť diagnostiky.

Patogenéza postkovidového syndrómu

Existuje pravdepodobne viacero potenciálne sa prekrývajúcich príčin postkovidového syndrómu. Bolo navrhnutých niekoľko hypotéz pre jeho patogenézu vrátane

1. pretrvávajúcich rezervoárov SARS-CoV-2 v tkanivách

2. disregulácia imunitného systému s alebo bez reaktivácie základných patogénov, vrátane herpetických vírusov, ako je vírus Epstein-Barr a ľudský herpesvírus

3. mikrovaskulárne zrážanie krvi s endoteliálnou dysfunkciou

4. dysfunkčná signalizácia v mozgovom kmeni a/alebo vagusovom nerve
   

Enzým konvertujúci angiotenzín 2 →ACE2 je hlavným receptorom hostiteľskej bunky na väzbu SARS-CoV-2. Tento enzým je široko prítomný v tkanivách ľudských orgánov, ako je srdce, pľúca, tenké črevo, obličky a pod. 

Medzi rizikové skupiny patrí mužské púohlavie, cukrovka 2. typu, reaktivácia vírusu EBV, prítomnosť špecifických autoprotilátok, rakovina, poruchy spojivového tkaniva, porucha pozornosti s hyperaktivitou, chronická žihľavka a alergická rinitída, hoci približne tretina postihnutých nemá žiadne pre existujúce podmienky.

Dávno pred objavením sa SARS-CoV-2 bolo známe, že viaceré vírusové a bakteriálne infekcie spôsobujú postinfekčné ochorenia a existujú náznaky, že postkovidový syndróm zdieľa ich epikrízy. 

Stojí za zopakovanie, že na postkovidový syndróm trpia ľudia s miernym priebehom kovidu bez hospitalizácie vo veku od 36 do 50 rokov. Vplyv očkovania na nástup postkovidového syndrómu nie je v súčasnosti známy.

Diagnostika a liečba

Cielená diagnostika postkovidového syndrómu v súčasnosti nie je k dispozícii. Mnohí lekári pri objavení sa spomínaných príznakov tušia, čo ich mohlo spôsobiť a tak smeruje  jedna z prvých otázok pri odoberaní osobnej anamnézy na prekonanie prekonanie kovidu a formu kovidu, či bol hospitalizovaný, akútny, či napadol dýchacie cesty a pod. a prípadne aj počet a typ očkovaní proti sars Cov 2.

Hoci existujú diagnostické nástroje pre niektoré príznaky postkovidového syndrómu, napr. MRI skeny na zistenie kardiovaskulárneho poškodenia, mikroskopia rohovky a iné nástroje pre identifikáciu neuropatie malých ciev. Často sa stáva, že pomerne podrobná analýza séra a telesných tekutín nepreukáže žiadne, alebo len malé odchýlky. V súčasnosti najvýznamnejším markerom pre potvrdenie postkovidového syndrómu sú hladiny extracelulárnych vezikúl a/alebo imunitných markerov indikujúcich vysokú cytotoxicitu. Okrem toho sú použiteľné testy slín, deformácie erytrocytov, profilov plazmatických lipidov špecifických pre pohlavie a premenných súvisiacich s izokapnickým pufrovaním.

Nevyhnbutné je komplexné posúdenie prostredníctvom anamnézy a ambulantného vyšetrenia.. Odporúčame získať kompletný krvný obraz, test funkcie obličiek, C-reaktívneho proteínu, testu funkcie pečene, funkcie štítnej žľazy, hladiny hemoglobínu A1c (HbA1c), vitamínu D, horčíka, B12, folátu, interleukínu IL 6 a feritínu. Napríklad International Consensus Conference in Critical Care odporúča prijať skríningové testy na predikciu a identifikáciu fyzického a duševného poškodenia. Rozsiahla klinická starostlivosť si tiež vyžaduje dodatočné hodnotenia pre vhodné odporúčania k špecialistom. Dôležité pri pozitívnej diagnóze na postkovidový syndróm je zvážiť aj iné diagnózy, ktoré nesúvisia s COVID-19, pokiaľ ich nemožno vylúčiť.

Hoci v súčasnosti neexistujú všeobecne účinné liečby pre postkovidový syndróm, terapetické postupy pri liečení klinických patogenéz sú k dispozícii. Ide predovšetkým o symptomatické a substitučné terapie, ale aj nefarmakologické terapie, ktoré všetky  uvádzame v tabuľke [zdroj: nature.com, Hannah E. Davis, Lisa McCorkell, Julia Moore Vogel, Eric J. Topol]

Mnoho stratégií pre ME/CFS je účinných pre jedincov s dlhotrvajúcim COVID, vrátane stimulácie a symptómovo špecifických farmakologických možností →napríklad β-blokátory pre POTS, nízke dávky naltrexónu pre neurozápal a intravenózny imunoglobulín pre imunitnú dysfunkciu a nefarmakologické možnosti → vrátane zvýšenia príjmu soli pri POTS, kognitívnej stimulácie pri kognitívnej dysfunkcii a eliminačných diét pre gastrointestinálne symptómy. Nízka dávka naltrexónu sa používa pri mnohých ochoreniach, vrátane ME/CFS a tiež sa sľubne prejavil pri liečbe dlhotrvajúcej choroby COVID 156. Antihistaminiká H 1 a H 2 , ktoré sa často riadia protokolmi pre syndróm aktivácie žírnych buniek a zahŕňajú najmä famotidín, sa používajú na zmiernenie širokého spektra symptómov, hoci nie sú liekom. Iný liek, BC007, potenciálne rieši autoimunitu neutralizáciou hladín autoprotilátok receptora spojeného s G proteínom. Antikoagulačné režimy sú sľubným spôsobom riešenia abnormálnej zrážanlivosti; v jednej štúdii sa vymiznutie symptómov pozorovalo u všetkých 24 pacientov, ktorí dostávali trojitú antikoagulačnú liečbu. Aferéza tiež ukázala prísľub na zmiernenie dlhých symptómov COVID; teoretizovalo sa, že pomáha odstraňovať mikrozrazeniny160 a ukázalo sa, že znižuje autoprotilátky pri ME/ CFS. Je však dosť drahý a jeho výhody sú neisté. Niektoré doplnky sa ukázali ako sľubné pri liečbe dlhého COVID a ME/CFS, vrátane koenzýmu Q10 a d - ribózy, a možno si zaslúžia ďalšie štúdium.