Prechladnutie je pojem často používaný pri vírusových infekčných ochoreniach horných dýchacích ciest. Postihnuté sú tkanivá dýchacej sliznice nosa, hrdla, prínosových dutín a hrtana.
Príznaky prechladnutia sa môžu objaviť už po 48 hodinách po infikovaní vírusom Môžu zahŕňať kašeľ , bolesť hrdla, nádchu, kýchanie, bolesť hlavy a horúčku. Príznaky prechladnutia sú spravidla spôsobené intenzitou imunitnej odpovede organizmu na infekciu a nie deštrukciou tkaniva samotnými vírusmi. Príznaky chrípky sú podobné príznakom prechladnutia, hoci sú zvyčajne závažnejšie a zriedka je nádcha ich súčasťou.
Bolesť hrdla je prítomná asi v 40 % prípadov, kašeľ asi v 50 % a bolesti svalov asi v 50 %. U dospelých sa horúčka vo všeobecnosti nevyskytuje, ale je bežná u detí. Kašeľ je zvyčajne mierny v porovnaní s kašľom sprevádzajúcim chrípku. Zatiaľ čo kašeľ a horúčka naznačujú vyššiu pravdepodobnosť chrípky u dospelých, medzi týmito dvoma stavmi existuje veľká podobnosť. Farba hlienu alebo nazálneho sekrétu sa môže meniť od čírej cez žltú až po zelenú a neindikuje triedu pôvodcu infekcie.
Prechladnutie je infekcia horných dýchacích ciest, ktorá môže byť spôsobená mnohými rôznymi vírusmi. Najčastejším patogénom je rinovírus → 30–80% a pikornavírus s 99 známymi sérotypmi. Iné bežne implikované vírusy zahŕňajú adenovírusy, enterovírusy a influenza. Celkovo je s prechladnutím spojených viac ako 200 typov vírusov.
Vírusy prechladnutia sa zvyčajne prenášajú vzdušnými kvapôčkami alebo priamym kontaktom s infikovanými nosovými sekrétmi. Vírusy môžu prežiť v prostredí dlhší čas (viac ako 18 hodín v prípade rinovírusov) a môžu byť zachytené rukami a následne prenesené do očí alebo nosa, kde dôjde k infekcii.
Prenos je bežný v jasliach a školách kvôli blízkosti mnohých detí s nízkou imunitou a nedostatočnou hygienou. Tieto infekcie sa potom prinesú domov ostatným členom rodiny. Prechladnutie spôsobené rinovírusom je najinfekčnejšie počas prvých troch dní príznakov; sú potom oveľa menej nákazlivé.
Diagnostika prechladnutia
Bežné vírusové infekcie horných dýchacích ciest označované ako prechladnutie a závažnejšie infekcie → chrípka, sars, covid a iné, sa v nástupe ochorenia prejavujú podobnými, prevažne nešpecifickými príznakmi. Skúsený lekár alebo liečiteľ dokáže rozpoznať ochorenie aj bez toho, aby posielal vzorky séra do laboratórii. Svetová zdravotnícka organizácia vydala pomôcku pre samodiagnostiku, ktorú uvádzame v úprave.
Liečba vírusových ochorení horných dýchacích ciest
Rozlíšenie medzi baktériovou
a vírusovou infekciou
je kľúčové pre plánovanie
terapeutickej intervencie. Pri bežnej vírusovej infekcii, ktorú niekedy nazývame aj viróza sú rozhodujúce režimové opatrenia → počnúc pokojom na lôžku, minimalizáciou fyzickej aktivity, dostatočný príjem tekutín a vitamínov. V závažnejších prípadoch lekár rozhodne o nasadení liekov na potláčanie symptómov.
Na podporu imunitného systému sa odporúča zinok a vitamíny C a D. Pre samoliečiteľov odporúčame dávku zinku > 85 mg/deň počas prvých dní infekcie. Vitamín C cca 500 mg denne a vitamín D cca 4000 IU/deň. Je na zváženie užívanie iných imunomodulátorov, ako sú beta glukány, ktorých zdrojom je napríklad hliva ustricová alebo kvasinky saccharomyces cerevisiae, ktoré možno skôr pod názvom pivné kvasnice → pangamin a pod. Pivné kvasinky odporúčame užívať terapeuticky, nie preventívne. Pri dlhodobom užívaní môžu spôsobiť poruchy funkcie obličiek, hromadenie kyseliny močovej v sére a následne dnavú artritídu, rôzne kandidózy a plesňové ochorenia. Okrem toho Je na podporu imunity k dispozícii kolostrum s významným obsahom beta glukánov a selénu
Pri silnej nádche a upchatom nose môže lekár odporučiť dekongestíva → lieky na uvoľnenie nosa a blokáciu tvorby hlienov. Väčšina z týchto liekov nie je viazaná na predpis a je možné si ich kúpiť v lekárni. Poskytujú okamžitú a krátkodobú úľavu tým, že znižujú opuch krvných ciev v nose a tak pomáhajú otvoriť dýchacie cesty. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny liekov sú sudafed s účnnou látkou pseudoefedrín alebo sudden PE s účinnou látkou fenylefrín. Tieto účinné látky patria do rodiny amínov, ktoré stimulujú alfa a beta adrenergné receptory. Na začiatku dominuje sťahujúci → vazokonstrikčný účinok alfa-receptorov. Tento efekt potom najprv klesá a následne sa vyvíja vazodilatácia stimuláciou beta-receptorov. To znamená, že dlhodobé užívanie týchto liekov má za následok chronický opuch sliznice nosa a obštrukciu dýchania. Tieto lieky odporúčame užívať len v nevyhnutných prípadoch.
Ďaľšia symptomatická liečba zahrňuje potláčanir horúčky antipyretikami → paracetamol alebo ibuprofen. Vyslovene neodporúčame užívanie liekov s účinnou látkou kyseliny acetylsalicovej → acypyrín a pod. kvôli nežiadúcim účinkom na sliznice žalúdka a tenkého čreva a na filtračnú funkciu obličiek, zvlášť pokiaľ ide o deti do 15 rokov.
Okrem toho sú medzi pacientami obľúbené nesteroidné protizápalové lieky → flektor, ibalgin alebo už vyššie spomínané paracetamol a ibuprofen. Majú rýchly účinok a však mnohé nežiadúce účinky.
Prechladnutie je ochorenie, pri ktorom aj lekári odporúčajú v prvom rade bylinnú terapiu a režimové opatrenia. Okrem iného aj preto, že klasická medicínska intervencia by management tohto ochorenia predražovala a aj preto, lebo v súčasnosti nemáme k dispozícii antivirotiká na tento druh infektov. Kliknite sem pre viac informácii o bylinnej liečbe prechladnutia.