Odhaduje sa, že v priebehu života sa primárne svalové kŕče vyskytnú až u 75 % populácie. K vzniku primárnych svalových kŕčov sú predisponovaní jedinci s určitými rizikovými faktormi, ku ktorým patria vek nad 50 rokov, tehotenstvo, plochá noha, bolestivé afekcie/stavy na nohe, varixy na dolných končatinách a požitie alkoholu.

čo je nové?    ambulancia    ochorenia svalov   svalové kŕče  primárne svalové kŕče

Primárne svalové kŕče - ambulancia 

Primárne svalové kŕče sa objavujú u zdravých jedincov bez zjavnej a istiteľnej príčiny. Nie sú symptomatické a nie  sú podmienené žiadnym ochorením. Vo väčšine prípadov sa primárne svalové kŕče objavujú len v určitom období života a majú sporadický výskyt. Odhaduje sa, že v priebehu života sa primárne svalové kŕče vyskytnú až u 75 % populácie. K vzniku primárnych svalových kŕčov sú predisponovaní jedinci s určitými rizikovými faktormi, ku ktorým patria vek nad 50 rokov, tehotenstvo, plochá noha, bolestivé afekcie/stavy na nohe, varixy na dolných končatinách a požitie alkoholu. Tehotné ženy mávajú svalové kŕče sedemkrát častejšie. Na vzniku svalových kŕčov sa môže podieľať aj väčšie fyziologické zaťaženie svalstva pri nadmernej fyzickej záťaži.

K vyvolaniu svalových kŕčov prispievajú únava, vyčerpanosť a dehydratácia (hnačky, potenie, diuretiká). Primárne svalové kŕče sa vyskytujú v dvoch základných formách:

1. Svalové kŕče so vznikom v pokoji. Môžu vznikať v dennej dobe, ale najčastejšie sa prejavujú ako nočné svalové kŕče. Asi u 10% postihnutých sa prejavujú len v dennej dobe, u 20% v dennej aj v nočnej dobe, a u 70% postihnutých sa svalové kŕče manifestujú výhradne v noci. Kŕče najčastejšie postihujú lýtkové svalstvo. Počas kŕča je lýtko tuhé a palpačne citlivé, noha a palec sú v extrémnej plantárnej flexii. Niekedy sú súčasne alebo samostatne postihnuté aj stehenné svaly alebo drobné svaly nohy. Nočné svalové kŕče, najmä s častou frekvenciou kŕčov, zapríčiňujú výrazný dyskomfort a poruchy spánku. Výskyt nočných svalových kŕčov sa signifikantne zvyšuje vekom, postihnutí sú najmä starší jedinci. S vekom dochádza k skracovaniu šliach a nedostatočnému naťahovaniu svalov,  to sa podieľa na predispozícii pre vznik nočných svalových kŕčov.
   

2. Svalové kŕče so vznikom počas svalovej aktivity alebo tesne po predchádzajúcej svalovej námahe. Môžu tiež vznikať u zdravých jedincov. Známe sú svalové kŕče u pracovníkov v horúcich prevádzkach, svalové kŕče u vytrvalostných športovcoch, atlétoch. V týchto prípadoch sa ako príčina vzniku uvádzal nedostatok sodíkových iónov, ale štúdie bežcov na dlhé trate nepotvrdili klinicky významné rozdiely v sérových hladinách viacerých minerálov medzi skupinou pretekárov trpiacich na kŕče a skupinou pretekárov bez kŕčov. Pri vzniku svalových kŕčov počas svalovej záťaži alebo po nadmernej svalovej záťaži u športovcov sa okrem vyčerpania energetických substrátov v svale spolu uplatňujú aj ďalšie provokačné faktory - neobvyklý svalový pohyb, chlad a prerušovanie fyzickej aktivity. K sumácii týchto provokačných faktorov dochádza najmä pri futbale, čo vysvetľuje pomerne častý výskyt svalových kŕčov u futbalistov. U športov s kontinuálnou pravidelnou stereotypnou svalovou záťažou, hoci aj veľkej intenzity (cyklistika, plávanie, behy, beh na lyžiach, triatlon), sa svalové kŕče vyskytujú zriedkavejšie a vznikajú obvykle až po ukončení nadmernej svalovej aktivity.

Diagnostika

Hlavným cieľom diagnostického procesu je odlíšiť primárne svalové kŕče od sekundárnych svalových kŕčov, ktoré sú prejavom závažných interných, neurologických a svalových ochorení. Anamnézou je potrebné zistiť celkovú chorobnosť, najmä prítomnosť systémových, neurologických a svalových ochorení, pri ktorých sa kŕče môžu objaviť ako príznaky. Anamnézou je potrebné zistiť, či ide o pokojové, námahové, ponámahové alebo nočné svalové kŕče. Dôležité je posúdiť prítomnosť provokujúcich faktorov, ktoré spúšťajú svalové kŕče (chlad, fyzická námaha, vyčerpanie, farmaká, toxické vplyvy). Pre potreby etiologickej a diferenciálnej diagnostiky svalových kŕčov sú indikované tieto laboratórne vyšetrenia - CK, myoglobín, laktát, AST, ALT, GMT, ALP, Bi, TSH, mineralogram, glykémia, urea, krvný obraz a zápalové markery. Vyšetrenie TSH je obligátnou súčasťou diagnostického postupu u pacientov so svalovými kŕčmi, ale aj u pacientov s inými nešpecifickými svalovými príznakmi (svalová
slabosť, svalová stuhnutosť, myalgie). V prípade potreby, najmä pri podozrení
na sekundárnu etiológiu svalových kŕčov, je indikované špecializované neurologické,
resp. myologické vyšetrenie.

Liečba primárnych svalových kŕčov

Spontánne svalové kŕče vyvolané namáhavou prácou, športom, jednorazovou zvýšenou námahou svalov neodporúčame liečiť farmakologicky a/alebo koncentrovanými doplnkami stravy. Podobne neodporúčame po zvýšenej námahe piť len čistú vodu, zvlášť v dobre viere zabezpečiť hydratáciu a to platí špeciálne v prípade ľudí nad 50 rokov. Čistá voda riedi koncentráciu elektrolytov v našom tele a nenahrádza minerály vypotené počas námahy a riziko kŕčov pravdepodobne vzrastie.