Repíkov Herbár - Lastovičník väčší

čo je nové?     repíkov-herbár    lastovičník väčší

Chelidonium majus L - lastovičník väčší 

VÝROBKY TU

POPIS

Lastovičník väčší (Chelidonium majus L.) mal v minulosti povesť magickej byliny, ktorá prispieva k dobrý vzťahom. Vedci odhalili, že jej "čaro" spočíva v obsahu viacerých upokojujúcich látok. Ale to nie je z´daleka všetko, čo táto skromná bylinka dokáže.

STANOVIŠTIA

Lastovičník kvitne od mája do septembra na vlhkých a na dusík bohatých stanovištiach. pri optimálnch podmienkach môžeme nájsť rastlinu vysokú aj viac ako meter aj pol, zvlášť keď si kvety a listy hľadajú slnečný svit medzi burinou. Obvykle sa však lastovičník drží pri zemi do výšky 30 až 50 cm. Lastovičník si nemôžeme pomýliť, i keď farba kvetov je podobná blyskáčiku alebo veternici. Listy má vajcovité, laločnato vrúbkované, na rube modrozelené, riedko ochlpené. Jeho kvety sú žlté, široké 10 až 20 mm. Pozostávajú z 2 opadavých kališných lístkov a 4 žltých korunných lupienkov. Vyrastajú na dlhých stopkách a vytvárajú okolíky 

LIEČITEĽSTVO                                                                                                                                     Lastovičník patrí medzi rastlinku, ktorú obľubovali liečitelia od staroveku a v priebehu storočí sa jej význam len potvrdzoval. Slúžila ľuďom ako kloktadlo, ako olej na vyrážky, ako šampon na umývanie vlasov. Svätá Hildegarda z Bingenu (slávna nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka a botanička - *1098 - †1179) ju nazvala "svrabovou bylinou" a obklady z nej odporúčala na čistenie kože. Na liečenie kožných chorôb, ale napríklad aj lepry sa používala ešte aj v 16. a 17. storočí. Lastovičníku sa však pripisovala aj magická schopnosť vytvoriť optimistickú náladu. Hovorilo sa, že tí, ktorí začnú nosiť vetvičku lastovičníka aj s lístkami, či už čerstvú, alebo sušenú, sa stanú priateľskí, oveľa tolerantnejší a prestanú byť hádaví. Lastovičník mal preto povesť ochrancu tých, ktorí čelia sporom a nedobrým vzťahom s nadriadenými. 

Medzi účinné látky rastlinnej biochémie lastovičníka zaraďujeme asi 30 alkaloidov (zlúčeniny benzylizochinolínu), hlavným derivátom vo vňati je koptizín a v podzemných orgánoch najmä chelidonín, berberín, sanguinarín, ďalšie rastlinné kyseliny (odvodené látky od kyseliny kávovej), flavonoidy, katotenoidy, ktoré dávajú farbu mliečnej šťave a enzýmy štiepiace bielkoviny. Koreň obsahuje oranžové mlieko, asi 0,2 až 0,4 percenta a vňať 0,01 až 0,6 percenta. Chelidonín  účinkuje, podobne ako morfín v maku, upokojujúco, uvoľňujúco a má schopnosť tíšiť bolesti. Berberín pôsobí dráždivo na hladké svalstvo a zvyšuje tvorbu žlče. Sanguinarín priaznivo ovplyvňuje dych a obehové funkcie, ale v toxických dávkach vyvoláva bolestivé kŕče. Väčšinou sa využíva na prípravu záparu, pričom sa používa 0,5 - 1 g drogy z vňate a 0,5 g drogy z koreňa. Tinktúra sa ordinuje v priemerných dávkach 1 g (0,4 - 0,5 % štandardizovaná tinktúra na 4 až 5 % alkaloidov) po 10 kvapiek 3-krát denne pred jedením.

Osobitne zaujímavé vlastnosti lastovičníka ho z času na čas vracajú do oblasti bylinárstva. V ľudovom liečiteľstve sa odporúča nanášanie oranžovej mliečnej šťavy z lastovičníka na bradavice. V tomto smere sa prípadný účinok pripisuje schopnosti chelidonínu brániť deleniu buniek, ale rolu zohrávajú aj ďalšie alkaloidy a proteolytické enzýmy. Opakovaným potieraním bradavíc čerstvým mliekom z lastovičníka s cytostatickým až leptavým účinkom je vraj možné odstraňovať bradavice a teoreticky aj malé kožné nádory. Aj napriek tomu, že táto šťava je pre oči nebezpečná a vyvoláva silné pálenie, niektorí liečitelia ju v minulosti v malom množstve aplikovali do očného kútika pri liečbe niektorých zákalov.

Lastovičník sa pokladá za najlepší rastlinný liek pri ochoreniach žlčníka. Podporuje tvorbu žlče a pomáha pri bolestiach žlčníka vôbec, pri podráždení, kameňoch či piesku, ale aj pri žltačke. Priaznivo ovplyvňuje aj liečbu pečene, dvanástnika a sleziny. Vďaka schopnosti uvoľňovať kŕče sa lastovičník uplatňuje okrem žlčníka aj pri kŕčovitých žalúdočno-črevných ťažkostiach, takže býva súčasťou pečeňových a žlčníkových čajovín.

Údaje o jedovatosti rastliny sa líšia. Okamžitá jedovatosť je ledva badateľná, ale pri pravidelnom užívaní prípravkov z lastovičníka sa objavuje čoraz viac prípadov, keď droga pôsobí toxicky na pečeň, čo dokazuje aj nárast zlých hodnôt pečeňových testov.

ZBER A SUŠENIE

Všetky časti rastliny lastovičníka sa zbierajú v rukaviciach a s ochranným rúškom daným cez ústa a nos. Pri práci sa nesmie jesť a po zbere si treba dôkladne umyť ruky. Zbiera sa mimoriadne dôležitá mladá vňať, a to celá, na začiatku kvitnutia, bez zvyškov koreňov a spodných zožltnutých listov, bez hrubých a dužinatých nadzemných častí. Najpríhodnejší čas na zber býva máj. Pomer zosušenia je asi 5 - 6 : 1. Materiál sušíme v tenkých vrstvách na dobre vetraných miestach s teplotou do 35 oC.

Vňaťová droga (Herba chelidonii) má nepríjemný narkotický zápach a ostro horkú chuť. Za kvalitnú sa považuje vtedy, ak má svetlozelené listy, stonky a iné prímesi.

Koreňová droga (Radix chelidonii) musí byť bez pôdy, nečistôt a dokonale suchá, ľahko totiž plesnivie. Suché rastlinné časti treba skladovať v dobre zatvorených nádobách a chrániť ich pred svetlom.