Výrobky z repíka ►

Vedeli ste?

Repík lekársky pozná ľudstvo 2100 rokov, Kráľ z Pontu (severovýchod dnešného Turecka) Mitridat Eupator, ktorý žil v rokoch 123 - 64 pr Kr. ho používal na liečenie pečene. Grécky lekár a farmakológ Dioskorides mu dal možno práve preto názov Eupator. Dioskorides napísal niekedy okolo roku 50 - 70 po kr. jednu z najcitovanejších encyklopédii rastlín De Materia Medica. Až do 19. storočia tvorilo toto 5 zväzkové dielo jadro európskeho liekopisu, čo svedčí o jeho nadčasovej úlohe.

čo je nové?    herbár    repík lekársky

Herbár - repík lekársky

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Rosales

8. Podčeľaď: Rosaceae

9. Rod: Sanguisorbeae
   

10. Druh: Agriimoniae

11. Druh: Agrimonia eupatoria

POPIS

Repík je trvalá bylina z čelade rosaceae. Z koreňa vyrastá rozkonárená chlpatá stonka. Spodné listy z hlavnej stonky vyrastajú tesne nad zemou , sú perovito zúbkaté, striedavé, na rube chlpaté. Na jednej stonke vyrastá obačajne päť až sedem listov. Kvety vyrastajú v klasovitom súkvetí, sú obojpohlavné päť početné,  Plod repíka je nažka. Spoľahlivo môžeme určiť prítomnosť repíka podľa toho, že po vychádzke do prírody sa na obuv, prípadne na spodnú časť nohavíc prilepia nažky repíka pomocou zahnutých háčikov a nie vždy to ide jednoducho odstrániť. Takto sa semená repíka dostanú na srsť zvierat, ktoré potom robia pre túto skvelú bylinku služby na nezaplatenie.  

STANOVIŠTIA

Repík lekársky rastie na slnečných stanovištiach tak na suchých vápencových podložiach, ktoré má najradšej, ako aj na vlhších polotiesnitých miestach, na medziach, pri cestách, prípadne v redších lesoch alebo polostepných oblastiach. Je to naozaj nenáročná bylinka, skromná na podmienky, ale o to veľkorysejšia v benefitoch, ktoré nám ponúka. V prípade, že sa rozhodnete pestovať repík v záhrade, odporúčam spon 35 až 45 cm  do štvorca, má rád ľahké piesočné až hlinito piesočné pôdy. Škodia mu ťažké ílové podložia a tiež mu samozrejme vadia nálety a buriny. Je síce nenáročný, ale keď to už niekde rozbalí, potrpí si na určitý konfort. 

LIEČITEĽSTVO

Dominujúcimi  obsahovými  látkami repíka lekárskeho sú triesloviny, deriváty oxidu kremičitého, horčiny,  kvercetín flavonglicozid, kyseliny citrónová, jablková a vínna, antokyanín a stopové množstvá prchavých olejov. Táto jedinečná zmes účinných látok predurčuje repík k naozaj všestrannému použitiu, pokiaľ ide o naše zdravie    - podporuje imunitný systém v čase zvýšeného stresu pri zvýšenej hladine kortizolu - veľmi dobre tlmí vnútorné zápalové procesy v tráviacej sústave, hlavne pri zápaloch obličiek, pečene, ľadvín, močových ciest, ale aj žalúdka a sleziny - podporuje hojenie vonkajších poranení, pri aplikácii v oleji vytiahne zápal z kĺbov pri reumatických ochoreniach, regeneruje svalstvo - je účinný pri potláčaní zápalov dýchacích ciest ako kloktadlo, prípadne ako tinktúra, pri vmasírovaní repíkového oleja do oblasti ďasien zvnútra i zvonka "vytiahne" zo zubov zápalové ložiská, to isté platí o zápale stredného ucha či napríklad aj chronických zápaloch prínosných dutín - vysoko účinný pri potláčaní hemoroidných zápalov, prípadne deformácii konečníka spôsobených zápchami (pri aplikácii repíkového oleja). Účinný je aj v boji proti inkontinecii a pri pomočovaní detí.

ZBER A SUŠENIE

Najúčinnejší je, keď ho zberáme v čase kvitnutia od polovice júna do polky júla, to samozrejme závisí od konkrétnych klimatických podmienok. V prípade daždivého júna ale i júla poskytne repík dostatok účinných látok i pri augustovom zbere. Neskorší zber repíka je vhodný najmä pri jeho macerácii s využitím na výrobu likérov, prípadne ako súčasti omáčok alebo dresingov do šalátov.  Možno ste nevedeli, ale macerovaný repík je hlavnou zložkou výroby fernetu. Zbierať môžeme všetky časti, tak stonku, listy ako aj kvety, o účinkoch koreňa nemám informácie, to ale neznamená, že žiadne nemá.