Košík
0
0,00 €
Viac o alternatívnej liečbe svalových kŕčov ►
Odhaduje sa, že v priebehu života sa primárne svalové kŕče vyskytnú až u 75 % populácie.
čo je nové? ambulancia ochorenia svalov svalové kŕče sekundárne svalové kŕče
Sekundárne svalové kŕče - ambulancia
Ľudia, korí k nám prichádzajú za bylinkami, či po radu, spomenú problémy s kŕčmi len ako vedľajšiu záležitosť, niečo z zmysle "ozaj, skoro by som zabudol, nemáte niečo na kŕče?" Majte prosím na pamäti, že svalový kŕč nemusí byť len príznakom zvýšenej námahy pri extrémnom športovom alebo pracovnom výkone. Môže sa stať, že svalový kŕč je symptómom vážnych systémových ochorení, napríklad diabetu, poruchy funkcie obličiek, cirhózy pečene, hypotyreózy, prípadne metabolickej poruchy elektrolytov. Zvlášť v prípade ľudí nad 50 rokov, ktorých trápia kŕče, odporúčame, aby nám venovali viac času, aby sme boli schopní určiť pôvod kŕčov, alebo odporúčať vykonanie laboratórnych vyšetrení séra, pečene a moču, o ktorých sa zmienime neskôr.
Diagnostika
Hlavným cieľom diagnostického procesu je odlíšiť primárne svalové kŕče od sekundárnych svalových kŕčov. Anamnézou je potrebné zistiť celkovú chorobnosť, najmä prítomnosť systémových, neurologických a svalových ochorení, pri ktorých sa kŕče môžu objaviť ako príznaky. Dôležité bude posúdiť prítomnosť provokujúcich faktorov, ktoré spúšťajú svalové kŕče (chlad, fyzická námaha, vyčerpanie, farmaká, toxické vplyvy). Pre potreby etiologickej a diferenciálnej diagnostiky svalových kŕčov odporúčame tieto laboratórne vyšetrenia - CK, myoglobín, laktát, AST, ALT, GMT, ALP, Bi, TSH, mineralogram, glykémia, urea, krvný obraz a zápalové markery - CRP a pod. Vyšetrenie TSH je obligátnou súčasťou diagnostického postupu u pacientov so svalovými kŕčmi, ale aj u pacientov s inými nešpecifickými svalovými príznakmi (svalová slabosť, svalová stuhnutosť, myalgie). V prípade potreby, najmä pri podozrení na sekundárnu etiológiu svalových kŕčov, je indikované špecializované neurologické, resp. myologické vyšetrenie.
Hypotyreóza je relatívne častá endokrinná porucha, ktorá sa môže klinicky manifestovať hypotyreogénnou myopatiou. Pacienti s hypotyreogénnou myopatiou mávajú slabosť proximálneho končatinového svalstva, svalové kŕče, stuhnutosť, myalgie a opuchy svalstva. Tieto príznaky bývajú u jednotlivých pacientov rozdielne vyjadrené. Diagnostické problémy
spôsobujú pacienti, u ktorých sa hypotyreogénna myopatia prejavuje monosymptoma-
ticky svalovými kŕčmi a zvýšenou hladinou CK v sére (12, 14). Diagnostickým vodidlom je
nízka hladina hormónov štítnej žľazy a zvýšená hladina tyreostimulačného hormónu (TSH). Substitučná liečba hypotyreózy vedie k normalizácii laboratórnych parametrov a k vymiznutiu klinických ťažkostí.
Svalové kŕče sa vyskytujú aj ako následok užívania niektorých liekov a toxických substancií. V posledných rokoch ide najmä o statíny a fibráty, ktoré sa používajú v liečbe zvýšenej hladiny cholesterolu a triacylglycerolov v sére. Hypercholesterolémia môže byť aj prejavom hypotyreózy. Ak v týchto prípadoch ostáva hypofunkcia štítnej žľazy nezistená a pacientom sa ordinujú statíny alebo fibráty, častým výsledkom je vznik kombinovanej hypotyreogénnej a statínovej myopatie, ktorá sa prejavuje najmä svalovými kŕčami a zvýšenou hladinou CK v sére. V minulosti vyvolávali svalové kŕče najmä diuretiká.
Liečba sekundárnych svalových kŕčov
Kauzálna liečba sa zameriava na odstránenie príčiny svalových kŕčov. Ide o dva prístupy: liečba ochorení, ktoré vyvolávajú svalové kŕče (napr. liečba diabetes mellitus, substitučná liečba hypotyreózy, patogenetická liečba ochorení štítnej žľazy, liečba Parkinsonovej choroby, atď.); eliminácia liekov a toxických substancií, ktoré vyvolávajú svalové kŕče (napr. statíny, fibráty, diuretiká, alkohol, rôzne návykové substancie, atď.).
Symptomatická liečba je zameraná na elimináciu samotných svalových kŕčov. Nefarmakologická liečba Pacientom so svalovými kŕčmi niekedy pomáhajú jednoduché praktické odporučenia: udržiavanie končatín v teple; cvičenie nôh, vhodný je najmä strečing svalov; masáže svalov a kúpele nôh.
Farmakologická liečba Farmakoterapeuticky sa používajú lieky, ktoré pôsobia inhibične na patomechanizmy rozvoja svalových kŕčov, a zabraňujú ich manifestácii. Farmakologická liečba je indikovaná najmä u pacientov s častými a intenzívnymi svalovými kŕčmi, a u nočných kŕčov, ktoré významne obmedzujú spánok. V liečbe svalových kŕčov boli používané a detailne študované rôzne lieky - chinínové preparáty, antiepileptiká, magnéziové reparáty, blokátory kalciových kanálov, vitamín E a vitamíny skupiny B. K účinným liekom patria antiepileptiká (karbamazepín, gabapentín, pregabalín),
ktoré sú efektívne u sekundárnych svalových kŕčoch pri neurologických ochoreniach. Pri primárnych svalových kŕčoch sú tiež efektívne, ale dosiahnutý benefit je menej výrazný. V súčasnosti s v liečbe svalových kŕčov používajú tieto preparáty:
• Karbamazepín (tbl ret) v rannej dávke 150 alebo 300 mg a vo večernej dávke 300 mg
dosahuje dobré výsledky v liečbe svalových kŕčoch. Táto liečba prináša úľavu najmä pacientom s nočnými svalovými kŕčmi. Pri terapii karbamazepínom je vhodné aj súčasné užívanie niektorého z magnéziových preparátov.
• Gabapentín, pregabalín alebo fenytoín majú podobnú účinnosť ako karbamazepín.
• Chinínové preparáty sa používali v liečbe svalových kŕčov dlhé roky s veľmi dobrým
efektom. Od ich používania sa však ustúpilo pre celý rad nežiaducich účinkov. Patria k nim trombocytopénia, nauzea, zvracanie, nežiaduce kardiovaskulárne účinky, hepatopatia a interakcie s inými liekmi.
• Magnéziové preparáty sa osvedčili v liečbe nočných svalových kŕčov u tehotných žien.
• Vitamíny skupiny B sú pri samostatnom používaní obvykle neúčinné. Odporúča sa
ich používanie súčasne s karbamezapínom, gabapentínom alebo pregabalínom a tiež
spoločne s magnéziom.
• Vitamín E vo večernej dávke 400 mg u niektorých dialyzovaných pacientov zmierňuje svalové kŕče (4). Na intenzitu a frekvenciu nočných svalových kŕčov nemá významnejší účinok.
