čo je nové?  slovník, písmeno S   solanín

Solanín

Stručne

Solanín je molekula, ktorá sa nachádza v rámci rodu Solanum →, ako je zemiak [solanum tuberosum], paradajka [solanum lycopersicum], baklažán [solanum melongena], paprika [capsicum annuum]. Môže sa prirodzene vyskytovať v ktorejkoľvek časti rastliny vrátane listov, plodov a hľúz. Solanín má pesticídne vlastnosti a je jednou z prirodzených obranných látok rastliny . Solanín bol prvýkrát izolovaný v roku 1820 z bobúľ ľulkovca [solanum nigrum], podľa ktorej bol pomenovaný. 

Trochu chémie

Solanín je glykoalkaloid z rodiny saponínov. Má pesticídne vlastnosti a je jednou z prirodzených obranných látok rastliny. Solanín bol prvýkrát izolovaný v roku 1820 z bobúľ ľulka čierneho [solanum nigrum], podľa ktorej bol pomenovaný. 

Účinky na organizmus

Solanín je v závislosti od dávky pre ľudský organizmus jed. Pravdepodobnou signálnou dráhou, na ktorej pôsobí solanín je  inhibícia acetylcholínesterázy, čo je enzým, ktorý degraduje acetylcholín po prenesení nervového impulzu na svalové bunky. Medzi prejavy patrí svrbenie v oblasti krku, zvýšená citlivosť nazývaná hyperestézia, ospalosť, bolesť žalúdka, namáhavé dýchanie, nevoľnosť, vracanie a hnačka. Pri vyšších koncentráciách sa solanín prejavuje v organizme zrýchlenie tepovej a dychovej frekvencie, potom strata vedomia prechádzajúca do kómy . V tráviacom trakte spôsobuje poškodenie sliznice v žalúdku a dvanástnika, s možným krvácaním a opuchy; zvyčajne je otrava sprevádzaná kŕčmi v žalúdku a hnačkou.

Maximálna povolená koncentrácia v konzumných zemiakoch je podľa hygienických noriem 200 mg/kg hľúz. K jej prekročeniu dochádza zriedkavo, pretože odrody s vysokým predpokladom syntetizovať tento toxín sú cielene vyraďované z pestovania. Bežné koncentrácie solanínu v zemiakoch na slovenskom trhu činia asi 20–150 mg/kg hľúz. Koncentrácia sa zvyšuje pri dlhodobom skladovaní, najmä v čase, keď v jarných mesiacoch skladované hľuzy klíčia. Maximálna koncentrácia je v okolí očiek alebo klíčkov. Hoci je solanín len slabo rozpustný, prechádza pri varení časť solanínu do vody; preto sa neodporúča v jarných mesiacoch zliatej vody po varení zemiakov používať ďalej na kuchynské účely (napr. na prípravu cesnakovej polievky). Pri dlhodobom spracovaní na vysokú teplotu, najmä pri smažení zemiakov, sa solanín deaktivuje, hoci inak alkaloidy solanínového typu sú za podmienok bežného kuchynského spracovania značne stabilné. Koncentrácia solanínu v pokrmoch sa tiež výrazne zníži, ak sú zemiaky zbavené nielen šupky , ale aj 2 až 3 mm povrchu hľuzy pod šupkou, kde je koncentrácia alkaloidov najvyššia. Príznaky otravy solanínom sú spojené s konzumáciou zemiakov s koncentráciou solanínu medzi 0,1 a 0,4 mg na gram zemiakov. Priemerný zemiak má 0,075 mg solanínu/g zemiaka, čo sa rovná približne 0,18 mg/kg na základe priemernej dennej spotreby zemiakov.

Terapeutické účinky solanínu

Napriek tomu, že solanín je verejne komunikovaný ako jed, tisícročné liečiteľské školy ho uvádzajú, a najnovšie štúdie to potvrdzujú, že v prirodzených dávkach nachádzajúcich sa potravinách pôsobí proti cukrovke, hyperlipidémii a proti tvorbe nádorov. Solanín je aktívny pri potláčaní proliferácie buniek, proti angiogenéze, proti migrácii rakovinových buniek a podporuje programovú smrť rakovinových buniek. Zdroj Shan Luo , 1 Guo-Jiang Tian , ​​2 Fu-Xiang Yu , 1 a Zheng-De Wen [2021]