čo je nové?   slovník, písmeno S   sulforafán

Sulforafán

Stručne

Sulforafán je zlúčenina patriaca do izotiokyanátovej skupiny organosírových zlúčenín. Produkuje sa, keď enzým myrozináza premieňa glukorafanín na sulforafan po poškodení rastliny → napríklad žuvaním alebo sekaním počas prípravy jedla, čo umožňuje dvom zlúčeninám miešať a reagovať.

Prírodným zdrojom sulforafanu je zelenina z čelade brasicae → kapustovité, najviac však v brokolici, potom v kapuste a v karfiole. 

Sulforafan je nepriamy amtioxidant rozpustný v tukoch, má nízku molekulovú hmotnosť a pomerne jednoduchú štruktúru. Jeho biologická dostupnosť je mimoriadne vysoká → cca 80 %. Porovnanie z bežne vyskytujúcimi sa polyfenolmi je doslova šampion [viď obr nižšie, zdroj https://www.ncbi.nlm.nih.gov]

Vrchol aktivity sulforafanu v organizme a v krvnom obehu je cca 60 min po požití Na porovnanie, polyfenoly, ktoré sú veľkými objemnými molekulovými štruktúrami s vyššou molekulovou hmotnosťou, typicky vykazujú biologickú dostupnosť okolo 1 až 8 %.

Aby molekula získaná z potravy dosiahla dostatočnú intracelulárnu koncentráciu na ovplyvnenie génovej expresie, jej biologická dostupnosť musí byť dostatočne vysoká, aby mohla byť absorbovaná cez črevný epitel a niekoľko ďalších membrán medzi črevom a cieľovou bunkou.

Mechanizmus pôsobenia

Významnú úlohu pri vzniku sulforafánu a jeho antioxidačného účinku zohráva nukleárny erytroidný faktor Nrf2, exprimovaný s najvyššími koncentráciami v obličkách, svaloch, pľúcach, srdci, pečeni a mozgu.  Táto univerzálna tkanivová distribúcia zvyšuje potenciál sulforafánu pôsobiť na rôznych signálnych dráhach ako účinná molekula pri mnohých ochoreniach vrátane rakoviny, chronických zápalových ochoreniach a  pod.

Molekula sulforafánu je absorbovaná cez črevný epitel do krvného obehu do cieľových tkanív.

Sulforafán je tzv sekundárny antioxidant. Na obrázku vyššie je uvedený postup vzniku sulforafánu z glukortafanínu a miroziázy, ktorá hydrolyzuje glukozinolát.