Ochorenia kĺbov

Ochorenie šliach

čo je nové?    ambulancia    ochorenia kĺbov a šliach   tendinitída

Tendinitída, zápal šliach   ambulancia

Stručne

Tendinitída, niekedy nazývaná aj tendinopatia je zápalové a bolestivé ochorenie šliach asociované s mechanickým nadmerným používaním a súvisiacimi zraneniami, zneužívaním drog, faktormi životného štýlu (vrátane nesprávnej stravy a fyzickej nečinnosti), a užívaním niektorých liekov s účinnými látkami chinolón alebo fluórchinolón, napr. Nolicin, Levalox, Ciprinol a pod.  

Patogenéza ochorenia

Tendinitída je zápalové ochorenie v ktorom zohrávajú významnú úlohu zápalové mediátori, transkripčné faktory, cytokíny, endotoxíny, fyzikálne a chemické stresory a pod. Z vymenovaných hrá v tomto procese hlavnú úlohu nukleárny faktor kappa B → NF-κB. Degradáciou transkripčných faktorov z rodiny kappa B sa inak pasívny NF KB aktivuje a spúšťa kaskádu génov, na konci ktorých je  zápal tkaniva, ktoré je vyhodnotené ako patogénne. Vplyvom uvedených rizikových faktorov postihuje toto ochorenia najčastejšie oblasť zápästia a lakťa, menej ramena, na dolných končatinách potom oblasť členku a kolena. Tendinitída je často chronické ochorenie, pričom prvá epizóda býva mimoriadne bolestivá, zvlášť zápästná tendinitída.

Príznaky

Priebeh ochorenia sprevádza  zápal a intenzívna bolesť. Nezriedka sú paralyzované celé končatiny, pričom aj najmenší pohyb spôsobuje bolesť. Najsilnejšia bolesť prichádza cca 2 až 3 dni po nástupe ochorenia. Môže sa stať, že tendinitídu sprevádza aj zvýšená teplota. Postihnuté tkanivo sa časom zahojí, ale už zostane citlivé na zvýšenú, alebo nešpecifickú záťaž. Vo vyššom veku môže dôjsť k autoimutnému reumatoidnému ochoreniu, prípadne k metabolickej artritíde - dne, a k zvýšenému zaťaženiu už postihnutých šliach a tentinitída sa stáva chronickou. Pri chronickej tendinitíde, alebo pri nedostatočne liečenej tendinitíde, ktorá trvá viac ako mesiac môže vzniknúť  tendinóza, čo je ochorenie, ktoré sprevádzajú degeneratívne zmeny na šľachových tkanivách spojené s aktivitou niektorých rastových proteínov, ako napr. rastový faktor VEGF, ktorý podporuje rast nových kapilár.

Diagnostika

Základom diagnostiky tendinitídy je dôkladná anamnéza zahŕňajúca zvyčajné pracovné a voľnočasové návyky. V prípade podozrenia na porušenie celistvosti šľachy, resp. kĺbu, na ktorý sa šľacha viaže môže lekár nariadiť rtg, prípadne iné  zobrazovacie vyšetrenia.

Liečba

Súčasné štandardné liečebné stratégie tendinitídy sa riadia najmä aplikáciou perorálnych nesteroidných protizápalových liekov → NSAID a glukokortikoidov. NSAID pôsobia hlavne ako analgetiká a látky zamerané na tlmenie zápalu inhibíciou cyklooxygenázy →COX a enzýmu prostaglandín endoperoxid syntázy ako hlavné farmakologické ciele, ktoré sú regulátormi biosyntézy prostaglandínov, ktoré sa zase silne podieľajú na zápale. Glukokortikoidy tiež bojujú proti zápalu prostredníctvom rôznych imunosupresívnych a protizápalových účinkov, ako je downregulácia prenosu signálu v smere niekoľkých receptorov prozápalovej dráhy, inhibícia aktivity lymfocytov a proliferácia alebo modulácia vrodenej imunity. NSAID aj glukokortikoidy často vedú k závažným vedľajším účinkom vrátane orgánového poškodenia gastrointestinálneho traktu, ako aj hepatálnych, renálnych, kardiovaskulárnych a pľúcnych komplikácií. Okrem toho schopnosť regenerácie šliach je výrazne znížená po aplikácii NSAID a kortikosteroidov.