čo je nové?   slovník, písmeno T  transferín

Transferín

Stručne

Transferín je glykoproteín, ktorý sa seba viaže železo z krvnej plazmy do buniek. Produkuje sa hlavne v pečeni a obsahuje väzbové miesta pre dva Fe 3+ ióny.  [viď obrázok nižšie]

Ako to celé funguje?

Hlavnou úlohou transferínu je dodávať železo z absorpčných centier v dvanástniku a z makrofágov bielych krviniek do všetkých tkanív. Transferín hrá kľúčovú úlohu v oblastiach, kde dochádza k erytropoéze a aktívnemu deleniu buniek. 

Keď transferínový proteín vychytá železité iony → nehemové železo, narazí na transferínový receptor na povrchu bunky, napr. erytroidné prekurzory v kostnej dreni alebo makrofágy, naviaže sa naň a je transportovaný do bunky vo vezikule receptorom sprostredkovanou endocytózou.  pH vezikuly je redukované vodíkovými iónovými pumpami na približne 5,5, čo spôsobí, že transferín uvoľní svoje ióny železa.  Rýchlosť uvoľňovania železa závisí od niekoľkých faktorov vrátane hodnôt pH, interakcií medzi lalokmi, teploty, soli a chelatačného činidla.  Receptor s transferínom naviazaným na ligand je potom transportovaný cez endocytický cyklus späť na povrch bunky, pripravený na ďalšie kolo vychytávania železa. Každá molekula transferínu má schopnosť niesť dva ióny železa vo forme železa → Fe3+. 

Poruchy hladín transferínu

Zvýšenú hladinu transferínu v plazme pozorujeme pri anémiách z nedostatku železa, počas tehotenstva a pri používaní perorálnej antikoncepcie. Keď hladiny plazmatického transferínu stúpajú, dochádza k recipročnému poklesu percenta saturácie transferínu železom a zodpovedajúcemu zvýšeniu celkovej väzbovej kapacity železa v stavoch s nedostatkom železa.

Znížená hladina plazmatického transferínu sa môže vyskytnúť pri ochoreniach z preťaženia železom a pri podvýžive bielkovín. Absencia transferínu je výsledkom vzácnej genetickej poruchy známej ako atransferinémia, stavu charakterizovaného anémiou a hemosiderózou v srdci a pečeni, ktorá vedie k zlyhaniu srdca a mnohým ďalším komplikáciám.

Štúdie ukazujú, že saturácia transferínu →koncentrácia železa v sére ÷ celková väzbová kapacita železa) viac ako 60 percent u mužov a viac ako 50 percent u žien identifikovala prítomnosť abnormality v metabolizme železa (dedičná hemochromatóza, heterozygoti a homozygoti) s presnosťou približne 95 percent. Toto zistenie pomáha pri včasnej diagnostike hereditárnej hemochromatózy. Zadržané železo pri hereditárnej hemochromatóze sa primárne ukladá v parenchýmových bunkách, pričom akumulácia retikuloendotelových buniek sa vyskytuje veľmi neskoro v priebehu ochorenia. To je na rozdiel od transfúzneho preťaženia železom, pri ktorom dochádza k ukladaniu železa najskôr v retikuloendoteliálnych bunkách a potom v parenchýmových bunkách. To vysvetľuje, prečo hladiny feritínu zostávajú relatívne nízke pri dedičnej hemochromatóze, zatiaľ čo saturácia transferínu je vysoká.Ukázalo sa, že transferín a jeho receptor zmenšujú nádorové bunky , keď sa receptor používa na prilákanie protilátok.

Mnohé lieky nedokážu v rámci svojho metabolizmu prenik,núť cez hematoencefalickú bariéru. Transferínové glykoproteíny sú schopné obísť hematoencefalickú bariéru prostredníctvom receptorom sprostredkovaného transportu pre špecifické transferínové receptory nachádzajúce sa v endotelových bunkách mozgových kapilár.  Vďaka tejto funkcii existuje teória, že nanočastice pôsobiace ako nosiče liečiv naviazané na transferínové glykoproteíny môžu preniknúť cez hematoencefalickú bariéru a umožniť týmto látkam dostať sa k chorým bunkám v mozgu. Pokroky s nanočasticami konjugovanými s transferínom môžu viesť k neinvazívnej distribúcii liečiv v mozgu s potenciálnymi terapeutickými následkami na centrálny nervový systém(CNS) cielené ochorenia (napr. Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba).