Výrobky z vrbovky malokvetej

čo je nové?   herbár  vrbovka malokvetá

Vrbovka malokvetá - herbár

1. Doména: Eukaryota

2. Kráľovstvo: Plantae  
   

3. Kmeň: Tracheotypy

4. Podkmeň: Angiospermae

5. Trieda: Eudicots

6. Poradie: Rosids

7. Čeľaď: Myrtales

8. Podčeľaď: Onagraceae

9. Rod: Epilobium

10. Druh: Epilobium parviflorum

POPIS

Trvalá bylina z čelade pupalkovité - onagraceae. Dosahuje výšky od 50 až 80 cm do 150 až 180 cm v závislosti od stanovišťa. Stonka je buď jednoduchá alebo rozvetvená. Pri vrbovke malokvetej je prevažne rozvetvená, pri vrbovke úzkolistej viac jednoduchá. Kvety tvoria vrcholové hrozná a vyrastajú v pazuchách listeňov. Sú štvorpočetné, kališné lístky o málo kratšie než korunné. Majú sýtoružovú farbu. Plodom je tobolka, semená sa šíria vetrom. Prvé objavy vrbovky pochádzajú z rokov medzi 2500 až 1800 pred kristom z neolitických hrobov z územia dnešného Švédska. V nich našli kameninové nádoby a na ich dne peľ z vrbovky. Môže to znamenať, že sa vrbovka používala ako jedlo, ale aj to, že sa tam dostala pri zbere jačmeňa alebo pšenice, medzi ktorým vrbovka prerastala. V mnohých severských krajinách - v Kanade, Nórsku, na Kamčatke , Aljaške a na väčšine územia ruska sa vňať vrbovky používa dodnes ako šalátová zelenina. Zaujímavé je, že už pred mnohými storočiami používali vrbovku ako súčasť bylinných zmesí, ktoré pridávali napríklad Samovia do nadojeného sobieho mlieka, vložili do drevených sudov a zakopali do zeme. Takto konzervované mlieko vydržalo aj niekoľko rokov, možno aj vďaka jemnej fermetácii. Jeden zo spôsobov konzervovania mlieka je syrovanie a následné nasolenie, čo je v skutočnosti recept na výrobu bryndze. Táto technologia pochádza niekedy z rokov 500 pred kristom z územia malej ázie, ktorú nekôr priniesli na slovensko kmene okolo roku 600 až 700 n.l.

STANOVIŠTIA

Vŕbovka rastie na brehoch stojatých i tečúcich vôd. Obľubuje strmé stráne v pomerne vysokých polohách ale i neobrábané úseky kukuričných polí, ktoré nie sú prístupné strojom či už pre nadmerné zaplavovanie alebo výskyt náletových drevín. Zaujímavé je, že vrbovka je prvá bylina, ktorá zaplaví vyhorený alebo inak zdevastovaný  les. Známe sú fotografie z Tatier po veternej smršti kde vidieť doslova ružovú perinu na rozsiahlych. verom zničených porastoch smrekového lesa. Mytologicky vzaté, vrbovka je poslom a prvým zvestovateľom nového života po katastrofách.

LIEČITEĽSTVO

Napriek tomu, že vrbovka je v súčasnej dobe známa ako veľmi spoľahlivá bylina hlavne v boji proti zápalom prostaty, nedostáva sa jej patričného uznania zo strany farmakológov a oficiálnej medicíny. Dokonca by sme ťažko hľadali záznamy o vrbovke v knihých známych botanikov a liečiteľov do 19 storočia. Celkom nepochopiteľne ju nezaradil medzi liečivé byliny ani Dr. Kresánek.

Obsahové látky Vrbovky úzkolistej sú triesloviny, tripertény, vitamín C, pektíny, veľmi silnú trieslovinu gallotanin, sliz, alkaloidy. Korene sú bohate na sliz, stopové množstvo polysacharidov, v kvetoch vosk cerylalkohol, fenol chanerol, ktorý má tendenciu ničiť nádorové bunky. Vrbovka malokvetá je účinná pri infektoch tráviaceho traktu, pri hnačkách, čistí močové cesty a ľadviny.  Často ju používam do čajových zmesí na podporu funkcie prostaty, Pôsobí celkovo protizápalovo na vnútorné sliznice. Pri silných zápaloch odporúčam pridať k vrbovke repík a vres. Veľmi rozšírený (hlavne v rusku a bývalých ruských kolóniách) je čistý výluh z vrbovky známy ako Ivanov čaj. 

ZBER A SUŠENIE

Vrbovku zbierame počas kvitnutia, t.j. od začiatku júla a to tak, že zbierame len listy, klasicky zdieraním zhora nadol, alebo celú vrchnú časť rastliny. Veľmi často listy vrbovky fermetujeme, čím získame lepšiu arómu a chuť, niekedy za cenu nižšieho obsahu účinných látok.. Vrbovka sa výborne suší aj pri teplote do 35 C v ľahkom prievane.