Košík
0
0,00 €
Zápal
Zápal (lat. inflammatio) je veľmi zložitá reakcia živého organizmu na poškodenie, zahrňajúca komplex biochemických a imunologických zmien. Môže byť klasifikovaný ako akútny alebo chronický. Akútny zápal je počiatočná reakcia tela na škodlivé podnety a je spôsobený zvýšeným pohybom plazmy a leukocytov (najmä granulocytov) z krvi do zraneného tkaniva. Séria biochemických procesov sa šíri a vytvára zápalovú odpoveď zahrňujúcu lokálny vaskuláry systém, imunitný systém a rôzne bunky vnútri poškodeného tkaniva. Ide o komplexný jav, ktorý zahŕňa vrodené a adaptívne imunitné reakcie. Iniciuje migráciu leukocytov, stimuláciu komplimentového systému, aktiváciu makrofágov a produkciu cytokínov z aktivovaných makrofágov a neutrofilov. Cytokíny, ako je tumor nekrotizujúci faktor - a (TNF- a ) a interleukíny (IL), hrajú dôležitú úlohu pri získavaní neutrofilov a aktivácii makrofágov na urýchlenie procesu opravy tkaniva. Dlhotrvajúci zápal vedie k postupnej zmene buniek prítomných v mieste zápalu ako sú mononukleárne bunky a je charakteristický neustálym poškodzovaním a hojením tkaniva v zápalovom procese. Zápal nie je synonymom infekcie. Infekcia popisuje interakciu medzi mikróbnym pôsobením a zápalovou odpoveďou tela, naproti tomu zápal popisuje imunitnú odpoveď tela bez ohľadu na príčinu. (Zdroj: Wikipedia)
Medzi prejavy zápalovej reakcie patrí
Rubor: začervenanie; je prejavom hyperémie zápalového ložiska, pri ktorom sa zvyšuje jak množstvo krvi v jeho cievnej sieti, tak množstvo vlásočníc naplnených krvou.
Tumor: opuch; tj zväčšenie objemu tkanív; súvisí so zvýšeným objemom krvi v ložisku a následným výstupom tekutiny a krvných buniek z krvi do tkanív (proces nazývaný exsudácie a infiltrácia).
Calor: oteplenie; je dané zvýšeným prietokom krvi ložiskom (hyperémia), ďalej zvýšenou intenzitou katabolických procesov a vznikom Ľahčený látok .
Dolor: bolesť; spôsobená biochemickými, fyzikálno-chemickými a mechanickými zmenami v zápalovom ložisku. Ide predovšetkým o hromadenie kyslých metabolických splodín ( acidóza tkaniva), zvýšený osmotický tlak a onkotický tlak v tkanive, zvýšenú koncentráciu draselných a vodíkových katiónov, ako aj mechanický tlak tkaniva pôsobiace na nervové zakončenia v ložisku.
Functio laesa: porucha funkcie; je spôsobená poškodením tkaniva, poruchami krvného a lymfatického obehu a reflexným útlmom aktivity postihnutého orgánu.
