Zápal semenníkov  ambulancia

Diagnostika zápalu semenníkov

Diagnosticky je potrebné potvrdiť zápal semenníkov vylúčením torzie semenníkov, torzie príveskov semenníka, skrotálnej hernie, karcinómu semenníkov, bolestivej varikocely, traumy intraskrotálnych orgánov a pod. Všeobecne, vek pacienta, jeho anamnéza, klinické príznaky, laboratórne a USG nálezy zvyčajne umožňujú rozlišovať medzi rôznymi postihnutiami. Nedávna metaanalýza 20 štúdií preukázala 90 % senzitivitu a 97 % špecifickosť USG zistenia torzie testis.  Približne 40 % pacientov má orchitídu 5–10 dní po počiatočnej parotitíde, sekundárne môže byť zápalovo postihnutý aj ipsilaterálny nadsemenník. (zdroj: doc. MUDr. Jozef Marenčák, PhD.)

Niektoré klinické a laboratórne nálezy pri epididymitíde 

„Pozitívna kultivácia moču (> 10 000 cfu/ml) 

„Horúčka > 38,5 °C „

Erytém kože skróta „

Leukocytóza v krvi > 11 000/mm³ „

Zvýšený C-reaktívny proteín v krvi 

„Uretritída (> 4 leukocyty/hpf) „

Postihnutie priľahlého semenníka

cfu – colony forming unit (jednotka tvoriaca kolónie = jednotka používaná v mikrobiológii na odhad počtu životaschopných baktérií alebo buniek húb v analyzovanej vzorke), hpf – high power field (vysoko výkonné pole; pri použití vo vzťahu k mikroskopii odkazuje na zorné pole pod maximálnym zväčšovacím výkonom použitého objektívu; toto často predstavuje 400-násobné zväčšenie; využíva sa vo vedeckých prácach)

Liečba zápalu semenníkov

Liečba zápalu nadsemenníkov a semenníkov sa zameriava na potlačenie infekcie a zároveň na zlepšenie príznakov. Antimikrobiálna terapia je teda mimoriadne dôležitá. Všeobecne sa odporúča pokoj na lôžku, elevácia a lokálne chladenie semenníkov, aplikácia protizápalových mastí, analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky atď. Terapia sa dá väčšinou realizovať ambulantne. Hospitalizácia je potrebná u mužov s multimorbiditou, silnou bolesťou, vysokou horúčkou alebo pri nedostatočnej spolupráci pacientov. Pri použití primeranej diagnostiky a antimikrobiálnej terapie je chirurgická liečba nevyhnutná len zriedka a zahŕňa najmä epididymektómiu, orchiektómiu alebo kompletné odstránenie intraskrotálnych orgánov. Tieto postupy by sa mali obmedziť na mužov s refraktérnou epididymitídou a na pacientov so sekundárnymi infarktmi semenníkov. V dôsledku väčšej efektivity modernej konzervatívnej (najmä antimikrobiálnej) terapie je čoraz menej potrebná incízia a drenáž abscesov v oblasti akútne zapáleného nadsemenníka.

Antibiotická liečba by sa mala začať už pri klinickom podozrení na epididymitídu, s prihliadnutím na najpravdepodobnejšie vyvolávajúce patogény a s ohľadom na dobrý prienik vybraného antimikrobiálneho liečiva do zapáleného nadsemenníka. Nedávna štúdia preukázala, že > 85 % bakteriálnych kmeňov je stále citlivých na fluórochinolóny a cefalosporíny tretej generácie. Sexuálne aktívni, mladší (< 35 rokov) muži by mali byť liečení ceftriaxonom, prípadne doxycyklínom alebo ofloxacínom, a to aj so súčasným preliečením ich sexuálnych partnerov. U pacientov s potvrdeným zápalom semenníkov je liečba sexuálnych partnerov povinná, aby sa zabránilo reinfekcii a šíreniu pohlavne prenosných ochorení. U starších (> 35 rokov) jedincov sa odporúča iniciálna perorálna liečba levofloxacínom alebo ofloxacínom. 

Pozn.: Komisia pri Európskej urologickej spoločnosti (EAU – European Association of Urology) nedávno implementovala regulačné podmienky týkajúce sa použitia fluorochinolónov v urológii v dôsledku vedľajších účinkov tejto skupiny liekov. Zatiaľ neexistujú jednoznačné smernice o dĺžke aplikácie antimikrobiálnej terapie, ale nedávny konsenzus odborníkov EAU predstavil nový, logický diagnostický a liečebný algoritmus pre dospelých mužov s akútnou epididymitídou → jedno antibiotikum alebo kombinácia dvoch antibiotík aktívnych proti chlamydia trachomatis a Enterobacteriaceae Pri závažnej infekcii je potrebné zvážiť parenterálnu liečbu Ak sa príznaky nezlepšia do troch dní, je potrebná kontrola pacienta a väčšinou zmena ATB podľa výsledku iniciálne odobratej kultivácie. Bolesť a opuch nadsemenníka bežne pretrvávajú 7 až 10 dní, ale epididymálne indurácie bývajú hmatné ešte niekoľko týždňov po skončení liečby. V prípadoch perzistencie klinického a fyzikálneho nálezu 6 až 8 týždňov po ukončení antimikrobiálnej terapie je potrebné myslieť na prítomnosť menej bežných vyvolávateľov → huby, TBC a pod.